Britom už angličtina nebude stačiť

Napriek tomu, že angličtina stále vládne obchodnému svetu, ekonomická budúcnosť Veľkej Británie sa dostane do problémov, ak sa viac britských študentov nezačne venovať cudzím jazykom, ako aj technickým vedám. Vyhlásil to generálny riaditeľ Konfederácie britského priemyslu Digby Jones.
Ako informovala mediálna spoločnosť BBC, podľa najnovšej analýzy konfederácie sa počet 16 až 18-ročných Britov, ktorí absolvujú skúšku na úrovni A (najvyššia úroveň) z fyziky znížil v rokoch 1984 až 2004 o 55 percent a v prípade chémie je pokles približne o tretinu. Čo sa týka jazykov, len jeden z 25 študentov študuje niektorý z moderných cudzích jazykov na úrovni A a v prípade nie častých jazykov, no čoraz dôležitejších v obchode (ruština, mandarínska čínština a španielčina), je to ešte menej.
Podľa Jonesa len Čína vyprodukuje ročne takmer 300-tisíc absolventov v sektoroch vedy a inžinierstva. Británii hrozí, že ak sa počet mladých ľudí, ktorí sa budú venovať aj technickým sektorom ako strojárstvo, stavebníctvo či chemické inžinierstvo, nezvýši, nebude krajina stačiť tlaku Číny či Indie. To už pochopili aj USA a ako pre The Wall Street Journal Europe uviedla Diana Farrellová z poradenskej firmy McKinsey Global Institute, napriek očakávanému pokračovaniu outsourcingu bude o strojárske a iné inžinierske profesie v USA v budúcnosti čoraz väčší záujem. "Aj v USA v súčasnosti platí mýtus, že najhoršie, čo môže niekto urobiť, je ísť študovať strojárstvo. No vďaka globalizácii a rastúcemu konkurenčnému tlaku nových ekonomík bude záujem o túto profesiu v USA stále rásť," tvrdí Farrellová. Zároveň dodala, že vďaka rozmáhajúcemu sa obchodu týmto profesiám menej hrozí, že budú v nadbytku na pracovnom trhu, čo je problém mnohých finančných a úradníckych postov.
Ešte viac to platí pre ovládanie cudzích jazykov. S tým majú Briti zvlášť veľký problém, keďže ich materinský jazyk sa učia iné národy sveta. Veľa mladých Britov sa na to spolieha, no podľa Jonesa britský priemysel a obchod bude potrebovať ľudí, ktorí "sú schopní uzatvoriť obchodnú dohodu v Argentíne vďaka aspoň čiastočnej znalosti španielčiny, poradiť talianskym turistom v Británii či spolupracovať s čínskou delegáciou na podrobnostiach pri usporadúvaní olympijských hier". Pokles záujmu o stabilné cudzie jazyky ako nemčina či francúzština by sa dal vykompenzovať, ak by si namiesto nich študenti vybrali ruštinu, španielčinu alebo čínštinu. "Je nevyhnutné, aby Briti, ak chcú byť na prvých priečkach v celosvetovom biznise, zmenili svoj postoj a začali sa učiť jazyky, ktorými hovoria ostatné národy sveta," vyzval Jones.
Britská vláda to až tak čierno nevidí. Podľa nej, naopak, vedecké predmety sú stále na vrchole záujmu študentov a aj záujem o cudzie jazyky je vyšší než napríklad v roku 1997. V snahe zlepšiť vzdelávanie v jazykoch však plánuje zaviesť nový systém do základných škôl, v rámci ktorého by sa od roku 2010 všetky britské deti vo veku 7 až 11 rokov mali učiť minimálne jeden, prípadne viac cudzích jazykov.