Rodinné podniky sú oveľa úspešnejšie než akákoľvek iná forma spoločnosti. Dokazuje to štúdia švajčiarskej banky Credit Suisse, ktorá poukazuje na vyššie výnosy firiem pod dlhodobou kontrolou rodinného klanu než akciové spoločnosti bez veľkých akcionárov.
Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) to má tri dôvody. V prvom rade rodiny plánujú dlhodobý vzostup hodnoty, keďže svojim dedičom chcú odkázať úspešný podnik. Naopak, krátkodobá stratégia ohraničená najbližšími štvrťročnými výsledkami, ako je to v prípade mnohých akcioviek, je im cudzia.
Po druhé, rodiny nedávajú predstavenstvu voľnú ruku, takže možnosť prekvapenia z nekontrolovanej politiky vedenia je oveľa nižšia. A nakoniec, rodinné firmy sa zameriavajú na kľúčové oblasti, v ktorých sa najlepšie orientujú.
250 rokov Rothschilda
Jedným z príkladov je klan Rothschildovcov, hoci ani zďaleka už nemajú takú moc ako v minulosti. Podľa FAZ receptom na úspech je nielen rozvinutý obchodnícky zmysel a talent, ale aj schopnosť udržať jednotu rôznych generácií.
Základný kameň položil zakladateľ rodinného klanu Mayer Amschel (1743 - 1812), ktorý vo svojom závete nariadil, že do firmy môžu vstúpiť iba mužskí potomkovia a židovskí Rotschildovci si môžu brať iba Židov. Hoci ide o tvrdé, diskriminačné a nespravodlivé pravidlá, dokázali 250 rokov udržať rodinu.
Mayer Amschel Rothschild začal ako malý obchodník. Lenže na rozdiel od konkurentov sa nesnažil klientov klamať. Vďaka tomu získal majetnú aristokratickú klientelu, ktorá šírila dobré meno jeho podniku. Jeho päť synov potom meno Rothschild roznieslo z Frankfurtu do Viedne, Londýna, Neapola a Paríža. Prežil len Londýn a Paríž, hoci rothschildovská banka sa koncom minulého storočia vrátila do Frankfurtu, píše FAZ.
Toyote pomohol štát a Američania
Z iného súdka sú Toyodovci. Ich Toyota dýcha na krk svetovej jednotke General Motors a patrí medzi najúspešnejšie firmy na svete. Rodina má stále na automobilku nezanedbateľný vplyv, hoci vlastní už len dve percentá kapitálu.
Na začiatku stál Sakiči Toyoda, ktorý na prelome 19. a 20. storočia začal vyrábať drevené tkacie stavy a neskôr mechanické. Bol v prvom rade vizionár, ktorý pochopil potenciál automobilu a svojho syna Kiičira povzbudil k novej orientácii, píše FAZ. Začiatky Toyoty boli ťažké a bez štátnych objednávok na nákladné autá a autobusy pre dobyvačné vojny v Ázii by pravdepodobne neprežila.
Po prehratej 2. svetovej vojne to boli paradoxne Američania, čo udržali Toyotu nad vodou, keďže pre operácie v Kórei potrebovali nákladné autá.