Ako informovala BBC, najviac letia nehnuteľnosti v prímorských krajinách ako Bulharsko či Cyprus, no veľký záujem zaznamenáva aj Švajčiarsko, to zasa v lokalitách okolo finančného centra Zürich.
Podľa najnovšej štúdie spoločnosti Global Property Guide, ktorá porovnala situáciu v 30 štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), však "chybou na kráse" pri tomto boome sú neprimerane vysoké transakčné náklady v niektorých štátoch. Vysoko vedie Južná Kórea (22 percent), no nezaostávajú ani Belgicko (17,88) a Taliansko (17 percent). Naopak, Slovensko, Island a Dánsko patria medzi štáty s najnižšími nákladmi.
Aby sa poplatky dali vôbec porovnávať, autori štúdie brali do úvahy nehnuteľnosti (domy/byty) v hodnote 250-tisíc eur (8,4 milióna Sk) pre európske a 250-tisíc dolárov pre iné štáty, pričom nehnuteľnosti sa nachádzajú buď v hlavnom meste, alebo vo finančnom centre štátu. Do nákladov nie je započítaná daň z nehnuteľnosti ani daň z kapitálových ziskov.
Na podporu rybárov
Zatiaľ čo priemerné transakčné náklady sa v štátoch OECD pohybujú okolo 10 percent z hodnoty nehnuteľnosti, v Južnej Kórei presahujú 22 percent. O nič lepšie na tom nie sú ani Belgicko, kde dosahujú takmer 18 percent, Taliansko so 17 a Francúzsko so 16,3 percenta. Nemálo peňazí musia pri kúpe alebo predaji vynaložiť cudzinci aj v daňovo výhodnom Luxembursku - 15,65 percenta.
Naopak, najnižšie transakčné náklady sú na Slovensku (3,20), Islande (2,41) a v Dánsku (2,05).
Neprirodzene drahé poplatky pri kúpe domu v Južnej Kórei sú výsledkom toho, že sa tu pri transakcii pri akomkoľvek dome musí platiť 10-percentná DPH. Kupci si musia povinne kúpiť ešte aj realitné obligácie v hodnote päť percent z oficiálnej ceny nehnuteľnosti. Navyše, musia zaplatiť daň na podporu školstva, rybolovu aj poľnohospodárov. Soul tvrdí, že sa takto snaží zabrániť špekuláciám na trhu nehnuteľností, v skutočnosti však dosť obmedzuje výstavbu.
Merkelovej utečenci
Kórea však nie je jediná, čo cudzincom bráni v kúpe nehnuteľností. V niektorých štátoch OECD si dom môžu kúpiť len cudzinci s trvalým pobytom. Švajčiarsko zasa zaviedlo pre cudzincov kvóty a veľkomestá ako Lausanne, Ženeva alebo Zürich sú pre zahraničných kupcov uzavreté. To ich však neodrádza kupovať v okolí. Ako informovala agentúra Reuters, práve v ostatnom období sa do oblasti okolo Zürichu začalo sťahovať veľa Nemcov, Britov či Rusov. Podľa realitného analytika z Credit Suisse Fredyho Hasenmaileho len za rok 2006 sa do okolia Zürichu presťahovalo asi 6 000 Nemcov. Väčšina prišla za prácou v miestnych bankách, no mnohí patria medzi tzv. Merkelovej utečencov, teda takých, čo unikajú pred novou daňou z dedičstva.
Turecko pre zmenu vyžaduje reciprocitu, to znamená, že cudzinci majú možnosť kúpiť si nehnuteľnosť, ale len v prípade, že rovnaké právo dáva ich krajina tureckým občanom. Takmer úplne otvorené je Grécko, ktoré nemá žiadne obmedzenia voči členom únie, iba cudzinci zo štátov mimo nej majú pár obmedzení.
Poplatky vždy nerozhodujú
Ako však ukazuje prax, za určitých okolností transakčné poplatky nehrajú rolu. Napríklad tie maďarské sú v porovnaní so Slovenskom omnoho vyššie (takmer 11 percent) a aj v Českej republike trikrát prekonávajú slovenské. Napriek tomu si čoraz viac Slovákov, najmä z okolia Bratislavy, kupuje domy za hranicou, či už v maďarskej Rajke alebo na južnej Morave. Príčinou sú nízke ceny nehnuteľností a pozemkov.
Zatiaľ čo v Bratislave sa ceny pohybujú okolo 10 - 20 či až 30-tisíc Sk za m2 a ak sa berie vidiek, tak okolo 3 000 Sk /m2, v prihraničnej oblasti Maďarska je to vyše 1 000 Sk/m2. Česká republika zasa láka lacnejšími hypotékami.
Tento trend potvrdzuje nakoniec aj Slovensko. V posledných rokoch si tu domy nekupujú len Belgičania a Holanďania, kde sú transakčné poplatky vyššie (18 respektíve 11,03 percenta), ale aj Briti s transakčnými nákladmi len niečo vyššie päť percent. Na ich pomery sú totiž naše nehnuteľnosti veľmi lacné. A cena nehnuteľnosti rozhoduje aj v Bulharsku, ktoré patrí s Ruskom medzi najdrahšie európske krajiny z hľadiska transakčných nákladov. Tie dosahujú 24,88 percenta a napriek tomu sa sem sťahuje čoraz viac cudzincov zo Západu.
Čo zahŕňa transakčné náklady
Registračné náklady - poplatky a dane spojené s registráciou nehnuteľnosti do katastra, patria sem registračné poplatky, kolky a notárske poplatky
Náklady na realitných agentov - majú najväčší rozptyl, sú to poplatky pre realitného agenta, ktorý ako prostredník medzi kupcom a predávajúcim pomáha dohodnúť cenu
Právne poplatky - platia sa právnikom alebo iným oprávneným osobám na majetkové prevody pri príprave kúpno-predajnej zmluvy, v niektorých štátoch je povinnosť mať právnika
Dane z transferu - stanovujú miestne úrady alebo štátne orgány, zahŕňa napríklad aj DPH