Boj o strednú Európu

Tak ako predchádzajúce roky, aj najnovšie výsledky čistého zisku rakúskeho ropno-plynárenského koncernu OMV sú lepšie ako tie predchádzajúce. Za prvý polrok tohto roka vzrástol čistý zisk firmy medziročne o tri percentá na 743 miliónov eur. Aj za druhý štvrťrok sa čistý zisk zvýšil rovnako o tri percentá na 411 miliónov eur. O rovnaké percento išli hore aj tržby, ktoré za prvý polrok tohto roka vzrástli medziročne na 9,176 miliardy eur.
Tentoraz utrpel však prevádzkový zisk, keď za prvý polrok klesol o osem percent na 1,064 miliardy eur a za druhý štvrťrok až o 12 percent na 584 miliónov eur. Pod pokles sa podpísali najmä odstávky rafinérií, slabší dolár a silnejší kurz rumunského leu, keďže OMV má v Rumunsku nemalé aktíva.
Ochrana MOL-u a pravidlá únie
OMV v poslednom období zaujíma trh v strednej Európe najmä aktivitami okolo maďarskej ropnej spoločnosti MOL. Tej sa v druhom štvrťroku darilo menej, keď jej čistý zisk klesol pre nižšiu produkciu, silný forint a navyše aj daňové záväzky až o 70 percent. Vo firme, ktorá kontroluje 98,4 percenta akcií slovenského Slovnaftu, zvýšil OMV v júni tohto roka svoj podiel z desiatich na 18,6 percenta a včera oznámil, že kúpi ďalšie akcie. Vedenie firmy zároveň informovalo, že má o kúpu MOL-u záujem, nie však formou nepriateľského prevzatia.
Ako pre agentúru Reuters povedal výkonný riaditeľ OMV Wolfgang Ruttenstorfer, rakúska firma podá ponuku na MOL iba v prípade, že akvizíciu odporučí vedenie maďarskej spoločnosti. Okrem toho, kúpa MOL-u je pre OMV iba jednou z foriem jej prepojenia s maďarským partnerom. "Už skôr sme informovali, že sme otvorení viacerým možnostiam," dodal Ruttenstorfer.
Maďari však o zvyšovaní podielu vo svojej firme nechcú ani počuť. Vidia v tom možné tiché prevzatie spoločnosti a na pomoc jej pribehla aj vláda. Premiér Ferenc Gyurcsany už krátko po zvýšení podielu vo firme rakúskou OMV oznámil, že vláda pripraví návrh zákona, ktorý by podľa vzoru USA umožnil zabrániť prostredníctvom práva veta skupovať kľúčové podniky zahraničnými záujemcami. Ako informovala stránka sharewatch, odvolávajúca sa na správu v maďarskom denníku Vilaggazdaság, maďarské ministerstvo spravodlivosti chce tento návrh údajne predložiť do konca augusta. Experti však varovali, že takýto zákon by mohol porušovať pravidlá Európskej únie.
Nevhodné akvizície?
Súboj medzi firmami iba potvrdzuje rastúci boj o dominanciu na stredoeurópskom trhu. OMV sama potvrdila, že získanie väčšieho vplyvu v MOL-e jej posilní pozíciu v nastupujúcej konsolidácii ropného priemyslu a ako informovala AFX, rakúsky minister hospodárstva Martin Bartenstein povedal, že kúpa MOL-u by sa mohla dostať znovu na pretras v novembri.
Navyše, aj MOL pracuje na rozšírení aktivít do zahraničia. Podľa Reuters chce svoj biznis rozšíriť hlavne v Rusku a Taliansku, kde koncom júla kúpil rafinériu Italiana Energia e Servizi. Cieľom je do roku 2010 zvýšiť produkciu ropného ekvivalentu z terajších 101-tisíc na 300-tisíc barelov denne. Zatiaľ však má problém získať nové aktíva za prijateľné ceny a analytici sa vyjadrili, že by mal prehodnotiť svoje akvizičné ciele.
Do boja o trh vstúpil PKN
OMV aj MOL pritom zápasia o pozíciu na stredoeurópskom trhu s ďalšou z veľkých ropných firiem -- poľskou PKN Orlen. Tá ešte v roku 2004 zvažovala fúziu buď s rakúskou, alebo maďarskou firmou, z plánov nakoniec zišlo. PKN medzičasom kúpila český Unipetrol a najnovšie by sa chcela spojiť s ďalšou poľskou firmou Grupa Lotos. Ako informovala stránka Thomson Financial, šéf PKN Piotr Kownacki sa snaží presvedčiť vládu, ktorá v oboch firmách vlastní podiel, aby fúziu podporila a umožnila tak spoločnosti zvýšiť konkurencieschopnosť voči zahraničným firmám. Podľa ekonómov vláda najskôr nebude proti, keďže poľská vláda údajne sama považuje za problém, keď si dve firmy, v ktorých má štát podiel, navzájom konkurujú.