Na rozdiel od iných kandidátskych krajín, akými sú Poľsko, Maďarsko či Česká republika, Slovensko ako keby stálo trochu bokom od pozornosti západnej tlače. Neoprávnene: v európskom porovnaní totiž patrí medzi krajiny s najvyšším hospodárskym rastom. Po tom, čo sa hospodárska výkonnosť krajiny v minulom roku zvýšila o 3,5 % a v roku 2001 o 3,3 %, tento rok sa očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,7 %. Okrem toho je pre zahraničných investorov táto krajina veľmi atraktívna aj relatívne nízkou priemernou mzdou (v súčasnosti 317 eur brutto) a veľkou ponukou kvalifikovaných odborníkov.
Podľa Ralfa Sedlmayera, delegáta nemeckého hospodárstva v Bratislave, počet malých a stredných nemeckých podnikov, ktoré prejavujú záujem o Slovensko, neustále rastie. Niektoré z nich by do našej krajiny rady premiestnili výrobu, ďalšie hľadajú partnerov na spoluprácu, iní zas nové odbytiská.
Niekoľkí veľkí investori sú tu už prítomní dlhší čas -- a neoľutovali. Patria medzi nich také zvučné mená ako Volkswagen, Siemens či Delphi Automotive, práve tak ako U.S. Steel, Matsushita, Whirlpool a niektoré medzinárodné banky. Volkswagen má v súčasnosti napríklad plné ruky práce s tým, že zo Španielska do Bratislavy práve premiestňuje desať percent produkcie modelu Seat Ibiza. Už o niekoľko mesiacov by ich z tunajších výrobných pásov malo schádzať približne 20-tisíc vozidiel ročne. Ekonómovia, ako Marek Gábriš z ČSOB a Pavol Ondriška zo Slávie Capital, považujú automobilový priemysel za najdôležitejší motor slovenského hospodárstva a osobitne exportu krajiny. Táto jeho úloha sa ešte posilní, keď pri Trnave spustí výrobné pásy nová automobilka francúzskej spoločnosti PSA Peugeot Citroën. Podľa informácií denníka Handelsblatt, o Slovensku uvažuje aj skupina MG Rover. Okolo týchto veľkých výrobcov sú pritom aktívni už aj viacerí subdodávatelia.
Aj v minulosti uľahčovali integráciu Slovenska do európskeho hospodárskeho priestoru rozličné faktory. K nim sa radí tradične otvorený vnútorný trh, nízke colné a iné ochranné bariéry, vysoký podiel exportu na hrubom domácom produkte, ako aj colná únia s Českou republikou. Ďalšie zvýhodnenia umožňuje investorom poskytnúť zákon o dani z príjmu. Konzervatívno-liberálna vláda premiéra Mikuláša Dzurindu okrem toho odštartovala reformný program, ktorý ešte viac zlepší podmienky pre zahraničných i domácich investorov. Jeho súčasťou je novela Zákonníka práce, ktorá má liberalizovať trh práce napríklad uvoľnením ochrany pri výpovedi či uľahčením práce na dobu určitú. "Práve to chcú aj nemecké podniky," hovorí Sedlmayer.
Odvážnym prelomom nazývajú ekonómovia Strediska pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 aj plánovanú daňovú reformu, ktorej návrh predložil minister financií Ivan Mikloš. Podľa nej sa má daň z príjmov právnických i fyzických osôb nahradiť jednotnou daňou na úrovni 20 %. Rôzne zvýhodnenia a paušály by zanikli, zato by mal značne vzrásť voľný výnos. Pozemková, dedičská a darovacia daň majú úplne zaniknúť. Uskutočnením týchto plánov Slovensko získa oproti iným stredoeurópskym krajinám značné výhody.
Keďže však deficit štátneho rozpočtu v minulom roku vzrástol až na 6 % HDP, vláda zaviedla aj drastické úsporné opatrenia, ktoré sa nezriedka týkajú i samotného vládneho aparátu. V tejto súvislosti Hospodárske noviny nedávno informovali o značnej úspore pracovných síl na ministerstve hospodárstva.
Pravda, investori zároveň vidia aj celý rad prekážok, ktoré bude treba ešte odbúrať. Medzi ne osobitne patrí neraz zle fungujúci súdny systém a dlhotrvajúce byrokratické procedúry, napríklad pri získavaní povolenia na pobyt či pracovného povolenia. (hn/gaf)
StoryEditor