Cesty sú najväčším zdrojom hluku

Životné prostredie narúša zmes najrozličnejších zvukov. Tie najčastejšie sa však spájajú s dopravnou prevádzkou. Z cestnej dopravy totiž pochádza až takmer 80 percent hluku, pričom priemerný hluk auta dosahuje 80 decibelov. Kvalita životného prostredia v mestských oblastiach má pre človeka rozhodujúci význam. Je zrejmé, že cestná doprava zhoršuje kvalitu ovzdušia či spôsobuje hluk. Každý rok pribudnú do európskeho vozového parku viac ako tri milióny nových áut. Mestá a obce čelia problému rastúcej prepravy osôb. V dôsledku tohto trendu vzniká mnoho sociálnych, hospodárskych a environmentálnych problémov. Mnohé technológie aj preto smerujú práve do znižovania hlučnosti áut a začínajú priamo pri jeho zdroji.
Popri odvaľovaní pneumatík môžu mať vibrácie a hluk pôvod vo veľkej hmotnosti samotných vozidiel, nekvalite vozovky či nezvládnutej aerodynamike. Väčšina dnešných áut však rieši skôr spoločnú problematiku, ktorou je hluk motorov. Stále málo dostupnou revolúciou sa preto v tomto smere stali hybridné motory, ktoré na svoj chod využívajú batériu.
Boj o najtichší
Chod hybridných automobilov sprevádza vo veľkej miere len hluk pneumatík na vozovke. K takým hodnotám sa snažia priblížiť aj výrobcovia áut so spaľovacími motormi. Niektoré sa pritom v interiéroch približujú k hodnotám bežného dialógu, čo je zhruba 50 decibelov. Šoférujúca verejnosť totiž začína oceňovať novinky menej hlučných áut a novým kritériom kúpy auta sa stáva nízka hlučnosť. K novým technológiám sa preto uchyľuje väčšina výrobcov áut. Medzi najtichšie vozidlá v luxusnom segmente tak popri hybridných modeloch značky Toyota/Lexus v súčasnosti patrí Mercedes-Benz CL.
Riešením sú bariéry
Problematika hlučnosti sa však prenáša aj mimo cestnej premávky. Nové technológie napredujú práve v oblasti budovania protihlukových bariér. Ich realizácia zaznamenala v poslednom čase kvalitný nárast práve vďaka moderným technológiám, materiálom či konštrukčným postupom.
Novinkou sú dnes bariéry zo sklocementu, pričom ide o produkt vyrobený výlučne na novej surovinovej báze, ktorá je určená pre cestné stavebníctvo. Nové protihlukové bariéry spoločne hluk pohlcujú či odrážajú. Ich vývoj pritom súvisel s vytvorením komplexného systému výstavby protihlukových stien. Aj preto sa dnes prevratnou novinkou výroby bariér stáva používanie umelých materiálov, ktoré sú riešené na ekologickej báze. Nové technológie totiž umožňujú bezpečnejšie eliminovať rozličné komponenty a do ovzdušia sa nedostávajú žiadne škodliviny. Takéto riešenie má výrazný ekologický efekt. Pri výrobe cementových bariér, na rozdiel od tých plastových, uniká do ovzdušia veľké množstvo oxidu uhličitého. Pri ročnej produkcii môže ísť zhruba až o šesť percent celkového množstva emisií, ktoré následne spôsobujú skleníkový efekt.
Ekotechnológie napredujú
Na rad sa dostávajú aj protihlukové steny vyrobené z recyklovaného PVC. Nové technológie, ktoré dobehli výstavbu protihlukových bariér, by podľa niektorých odborníkov mohli po čase celkom nahradiť používanie cementu a efektívnejšie oddeľovať dianie na cestách.
Rastúci úspech nových protihlukových bariér a ich ľahké umiestňovanie pri cestách môžu byť ďalším riešením dnešnej problematiky hluku. Svetová zdravotnícka organizácia naďalej núti európske krajiny obmedzovať ho. Mestá, ktoré majú viac ako 250-tisíc obyvateľov, musia začať predkladať mapy, ktoré určujú ich najproblematickejšie lokality. Následne sa sledujú frekventované cesty a železničné trasy.
Tie si vyžadujú rovnako osobitý prístup. V ich prípade sa totiž hluk spája s vibráciami. Na trhu sa preto objavujú aj technológie, ktoré majú byť odpoveďou na zdanlivo neriešiteľný problém. Spoločnosť RockDelta, ktorá je členom medzinárodnej skupiny Rockwool International, sa u nás špecializuje na tlmenie vonkajšieho hluku a vibrácií prenášaných pôdou, ktoré pochádzajú práve zo železničnej či z cestnej dopravy. Takéto antivibračné podložky podľa Miloslawa Malota, z exportného a predajného oddelenia spoločnosti, sú vysoko citlivé na klimatické podmienky a majú nízky vplyv na životné prostredie. Zelené protihlukové bariéry dánskej spoločnosti pritom pohlcujú už aj hluk veľkých priemyselných objektov.
Vplyvy hluku na človeka nie sú jednotné a odborníci sa naďalej snažia stanoviť prah, ktorého prekračovanie môže spôsobovať poškodenie zdravia. Technológie, ktoré sa zameriavajú na znižovanie akéhokoľvek vonkajšieho hluku, nám preto môžu zachrániť aj rannú náladu. Tú podľa výskumov ovplyvňuje už zvuk so silou 35 až 40 decibelov.