Na tento krok sa odhodlala Národná železničná spoločnosť (SNCF) najmä ako protest proti Sarkozyho dôchodkovým reformám. K železničiarom sa pridali aj mnohí ďalší pracovníci štátnych služieb, ktorých sa rovnako týkajú plány ich prezidenta. Počas celého dňa neboli poskytované letecké služby a bezmocnosť prinútila na celonárodné vzbúrenie aj pracovníkov v autobusovej doprave. Jediná oblasť, ktorú manifestácie nepostihli, bola medzinárodná doprava medzi Parížom, Londýnom a Bruselom. Demonštrácie boli v 80 mestách. Ku kroku späť sa však francúzska vláda vyjadrila dôrazným nie!
Tisíce ľudí bez práce
V posledných obdobiach upadla krajina do nemilosti štrajkov najmä v dôsledku reforiem búrajúcich zabehaný dôchodkový systém. Súčasný odmietavý postoj zaujali Francúzi najmä kvôli tomu, že sa vláda snaží už niekoľko mesiacov presadiť zákon o počte odpracovaných rokov pri odchode do dôchodku. K súčasným 40 by sa pridal jeden rok. Takéto predlžovanie by malo do roku 2012 postupne narásť na spomínaných 41 rokov. Ak by sa tak nestalo, ľudia by mohli prísť o plnú výšku penzie. Mätúce by sa mohlo zdať takzvané pozitívum zo strany vlády spočívajúce v kumulovaní miezd, starobnej penzie, no aj dôchodku, avšak iba u ľudí nad 65 rokov. Už počas niekoľkodňového pôsobenia vo funkcii francúzskeho prezidenta Nicolas Sarkozy dvíhal adrenalín mnohým občanom svojho štátu. V jeseni minulého roka vyrukoval so svojimi plánmi na reformy a hneď nato sa Francúzsko vzbúrilo. I keď sa v súvislosti s predchádzajúcimi štrajkmi vraví v rovinách nie veľmi vydarených a úspešných, svojím deväťdňovým vzbúrením tak robotníci bojovali proti "vyhodeniu“ svojich výnimočných dôchodkových práv. Francúzska vláda spolu s odbormi vtedy úspešne došla k cieľu pomocou vyjednávania.
Momentálne si však proti sebe postavila aj odbory, ktoré nesúhlasia s prepúšťaním tisícok zamestnancov. Stotožňujú sa s názorom, že financovanie penzijných systémov je problémové a mali by sa prehodnotiť aj viaceré alternatívy v súvislosti so započítanými rokmi, aby sa mohla vyplácať plná penzia. V tejto veci prezident namieta, že jeho kalkulácie mu predostierajú príliš veľký počet kladných ohlasov na zmeny a nie je dôvod na ich vzatie späť. "Reformy sú nevyhnutné na obnovu ekonomickej vitality Francúzska,“ dodal Sarkozy. Včerajší štrajk bol naplánovaný ako pokračovanie protestov rybárov, keď bol zablokovaný francúzsky prístav. V novembri 2007 rybári žiadali finančnú pomoc pri prudkom stúpaní cien motorovej nafty. Vláda im prisľúbila dotáciu 310 miliónov eur, ktoré mali pokryť náklady po protestných akciách. Teraz je táto suma nedostačujúca, pretože hodnota pohonných látok neustále rastie. Niekoľko dní trvajúci protest zavŕšil parlament, ktorý až priveľmi rýchlo zareagoval na požiadavky rybárskeho priemyslu. Pravdepodobne preto demonštranti ihneď zaujali štrajkový stav, pretože očakávali rovnako pozitívny záver.
Kritika už od začiatku
Nicolas Sarkozy čelí kritike svojich voličov už od samého začiatku pôsobenia v prezidentskom kresle. Veľké francúzske energetické spoločnosti Gaz de France a Electricité de France, železničná SNCF a autobusový podnik RAPT tak mali rapídne znížiť počet svojich zamestnancov. Okrem toho mali o svoje miesta prísť aj niektorí členovia parlamentu a úradníci štátnej správy. Sám prezident sa vyjadril, že štátni pracovníci, ktorých bolo v tom čase približne 5,2 milióna, stoja štát viac ako 6 miliárd eur ročne (v prepočte 187 miliárd Sk). S reformami Sakrozy vytváral nátlak, už keď obhajoval miesto francúzskeho premiéra. Začiatok tejto spornej reformy je zakorenený v roku 1995 a ani vtedy nebol pochuti francúzskemu obyvateľstvu. Zmeny, ktoré boli naplánované v minulom roku, sa týkali hromadného prepúšťania zamestnancov, zrušenia výhod skorého odchodu do dôchodku, avšak s vyššími platmi a z ušetrených peňazí použiť časť na zvýšenie miezd v štátnom sektore. Ako sa v súčasnosti ukazuje, prezident Sarkozy sa stoj čo stoj snaží presadiť svoje záujmy, ktoré nie vždy môžu byť prospešné pre verejnosť.