Pri neustále rastúcich cenách ropy sa štátne rezervné fondy, ktoré vyvolali vo svete obavy najmä pre skupovanie akcií veľkých zahraničných bánk, začínajú sústreďovať na ropné koncerny. V poslednom období takéhoto akcionára zaznamenali francúzska firma Total a najnovšie britská British Petroleum (BP). Podľa informácií denníka Guardian, do najväčšej britskej spoločnosti (jej hodnota je okolo 200 miliárd dolárov) potichu vstúpil čínsky štátny rezervný fond. Ten síce zatiaľ kúpil jedno percento akcií za dve miliardy dolárov, no už tým Číňania zakotvili nielen v ďalšej ropnej spoločnosti (prvou bola Total), ale aj v ďalšom z kľúčových sektorov. Podľa Wikipedie údajne majú údajne záujem najmä o firmy, ktoré majú na západe vplyv na rozhodovanie vlád. Okrem ropných firiem sú to napríklad aerolínie, ako aj do tých, čo sa angažujú v Číne a Peking tak bude ľahšie ovplyvňovať kroky nadnárodných firiem a zároveň chrániť čínske záujmy na medzinárodnej scéne.
Fond pre banky, fond pre ropu
BP kupca neidentifikovala a pôvodne sa zdalo, že ním bude najznámejší čínsky fond China Investment Corporation, ktorý minulý rok investoval napríklad tri miliardy dolárov na získanie podielu v jednom z najväčších fondov súkromného kapitálu na svete - Blackstone Group a ďalších päť miliárd dolárov uvoľnil pre investičnú banku Morgan Stanley. Tento rok sa zviditeľnil opäť, keď v marci získal za 100 miliónov dolárov 0,1 percenta v spoločnosti VISA.
Podľa denníka Daily Telegraph, ktorý sa odvolal na čínske zdroje, by však malo ísť o menší fond SAFE Investment Company registrovaný v Hongkongu. Vstup do BP nie je jeho prvá aktivita na ropných trhoch. Len nedávno vstúpil aj do francúzskeho Totalu, tretej najväčšej ropnej firmy v Európe, v ktorej kúpil 1,6-percentný podiel za 1,8 miliardy eur (58,3 miliardy Sk).
Obe spoločnosti síce investujú vždy len do drobného podielu, no má to svoj dôvod. Ako informovala švajčiarska Credit Suisse, ako China Investment Authority, tak aj SAFE Investment Company sú ochotné kupovať momentálne maximálne päť až 10 percent v každej firme, aby sa vyhli prípadným nepriaznivým reakciám v domovských krajinách podnikov.
Väčší vplyv vďaka hypokríze
Rezervné fondy, ktoré vznikli najmä v krajinách bohatých na ropu a plyn (v prípade Číny financie zabezpečil vysoký hospodársky rast) naakumulovaním peňazí z ropných ziskov, sa do pozornosti začali dostávať najmä po vypuknutí hypotekárnej krízy v USA. Vtedy sa do problémov dostali aj známe fondy súkromného kapitálu ako Carlyle a Blackstone a banky postihnuté krízou sa o pomoc obrátili práve na spomínané štátne fondy.
Od novembra 2007 do konca februára investovali do západných bánk okolo 40 miliárd dolárov (vyše 812 miliárd korún). Napríklad najväčšej bankovej skupine Citigroup poskytli podľa Economistu fondy z Kuvajtu, Južnej Kórey a zo Singapuru v januári 21 miliárd dolárov. Najväčší podiel získal singapurský Temasek Holdings - asi štyri percentá. Ďalších päť percent získal najväčší z fondov, dubajský Abu Dhabi Investment Authority, ktorý už v decembri investoval do Citigroup 7,5 miliardy dolárov.
Zaistený prístup k rope
Západné vlády znervózneli a vyzvali na väčšiu transparentnosť dosť tajnostkárskych inštitúcií čo sa týka investícií. Obávajú sa, že takéto firmy British Petroleum sa vstupu Číňanov nebráni a ako povedal hovorca BP David Nicholas, firma je otvorená aj pre investície z tejto krajiny. Spoločnosť má nakoniec už dlhoročné skúsenosti s akcionárom tohto typu. Pred vyše 20 rokmi získal až 20 percent jej akcií najstarší z rezervných fondov, kuvajtský Kuwait Investment Authority, dnes piaty najväčší na svete. Vtedy jeho vstup však vyvolal mimoriadne ostrý ohlas v Londýne a fond musel svoj podiel vo firme znížiť. Dodnes je však podľa Guardianu jedným z najväčších investorov vo firme.
Za najnovším vstupom Číňanov do západných ropných podnikov sú ale aj iné dôvody než len investovanie prebytočných peňazí. Rýchlo sa rozmáhajúca ekonomika potrebuje každoročne veľké množstvo energie, ktorú je nútená dovážať zo zahraničia. Čína síce zvýšila domácu ťažbu ropy za prvé dva mesiace tohto roka na 30,8 milióna ton, no to je medziročne len o 1,2 percenta viac. Za rovnaké obdobie vzrástol dovoz o 9,5 percenta na 28,23 milióna ton a ako informoval Forbes, energeticky bude Čína od zahraničia závislá ešte dlhý čas. Na zaistenie si surovín aj do budúcnosti využíva dve cesty. Jednou je poskytovanie úverov ropu exportujúcim krajinám v Afrike, napríklad Nigérii, a tou druhou sú práve investície do západných ropných firiem.