Priemyselné a stavebné podniky sa snažia nadviazať na kedysi úspešné československo-iracké obchodné vzťahy.
Toto úsilie už korunovali prvé úspechy. Od konca intenzívnych vojenských operácií v roku 2003 sa český export do regiónu zvýšil štvornásobne, kým napríklad rakúsky vývoz v rokoch 2004 až 2006 klesol o tretinu.
Základy z minulosti
Minulý rok pracovalo v Iraku vyše päťdesiat českých exportných spoločností, píše ďalej Die Presse. Ako povedal Jaroslav Reif, nový český obchodný zástupca v Iraku, väčšinu kapacít v rafinériách svojho času vytvorilo bývalé Československo. Podľa neho Irak potrebuje čerpadlá, odsoľovacie zariadenia alebo geologický prieskum, čo v minulosti zabezpečovali naše krajiny. Čechom pomáha aj fakt, že Irak je v súvislosti s ekonomickou pomocou amerických podnikov veľmi zdržanlivý.
Odborníci odhadujú, že Irak bude potrebovať desať nových rafinérií. Tu by mohli podľa Die Presse prísť k slovu české spoločnosti Technoexport a Prokop Engineering Brno. Obidve firmy už podpísali s irackým ministerstvom ropného priemyslu dohodu v hodnote vyše 90 miliónov eur, v prepočte 3,1 miliardy korún, na dodávku zariadení pre rafinérie v Bagdade a Basre.
Vedenie oboch firiem si myslí, že za tento kontrakt vďačia najmä vynikajúcim referenciám v Iraku. Technoexport v minulosti poskytol približne 60 percent kapacít na spracovanie ropy.
Oveľa lukratívnejšiu zmluvu vlani získala česká skupina Inekon Group, ktorá má v severnom Iraku postaviť cementáreň za 329 miliónov eur. Ďalšie české firmy sa angažujú vo vodohospodárstve a v energetike, v železničnej infraštruktúre a potravinárskom priemysle. No do vojnou skúšanej krajiny sa dostal aj výrobca traktorov Zetor.
Česi sa neboja
Labilnú bezpečnostnú situáciu nepovažujú Česi za neprekonateľnú prekážku. "Stretnutia s irackými obchodnými partnermi sa obyčajne konajú v Istanbule alebo Ammáne," vysvetlil pre Die Presse manažér Technoexportu Michal Krejčík.
Reif je z hľadiska budúcich vyhliadok optimistický a očakáva, že kontrakty strednodobo dosiahnu hodnotu niekoľkých stoviek miliónov eur. Zároveň žiada viac účasti štátu vo forme podpory exportu. Vzhľadom na obrovský dopyt Iraku môže len veľmi málo českých firiem zabezpečiť dostatočný investičný kapitál.
Slovenskí podnikatelia sú zatiaľ zdržanlivejší práve pre obavy o bezpečnosť svojich ľudí v Iraku. Ako HN povedal výkonný riaditeľ Združenia obranného priemyslu SR Vladimír Šimanský, zatiaľ sa nám v Iraku nepodarilo uspieť. Podľa neho určitú šancu by nám tak ako Čechom mohli poskytnúť dobré vzťahy z minulosti.
Bývalé Československo poskytlo Iraku mnohé, aj zbrane. Údaje do roku 1993 však boli prísne tajné a spadali do kompetencie federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Údaje sa nám nepodarilo získať. Podľa slovenského ministerstva hospodárstva sme v rokoch 2003, 2004 a 2006 vyviezli pätnásť odmíňovacích systémov Božena, náhradné dielce a náradie potrebné na ich údržbu v hodnote 127,32 milióna korún. Okrem toho slovenská vláda v tomto roku darovala Iraku články pásov, univerzálne granáty a štyri Boženy.