Hovorí, že kríza nie je taká katastrofálna, ako sa prezentuje. Jej výsledkom bude posilnenie komoditnej ekonomiky. Predpokladá, že do troch rokov sa situácia znormalizuje a ten, kto investoval do vedy a výskumu, bude vpredu. Karel Tomášek.
Kríza má silný dosah na hutníctvo, čo to znamená pre vás?
Veľmi podrobne sledujeme, čo spôsobuje kríza. Vnímame ju najmä cez výzvy, ktoré prináša a na ktoré treba reagovať. Jednou z nich je, že sa treba venovať budúcemu rozvoju, keď sa kríza skončí. Pozitívne na nej je, že dochádza k očiste hospodárstva a návratu ku komoditnej ekonomike. Po kríze budú mať oveľa väčšiu váhu výrobné firmy, na rozdiel do spoločností, ktoré budú ponúkať finančné produkty.
Kríza by teda mala sektoru pomôcť?
Z krízy by malo hutníctvo vyjsť ozdravené i posilnené a už teraz sa na to pripravujeme.
Trend však nie je príliš pozitívny, keď aj taký silný hráč ako Arcelor redukuje výrobu a masovo prepúšťa?
Dôvodom sú prevažne zlé finančné kroky a strata likvidity. V žiadnom prípade nie strategické rozhodnutia v obchode a vo výrobe. Pozrite sa, kríza vždy utlmuje momentálnu výrobu, čo má určite tvrdé sociálne dosahy na každodenný život. Ale na druhej strane vyvoláva aktivity pre ďalší rozvoj, najmä v oblasti vedy, výskumu, vývoja a inovácií. Sme svedkami, ako mnohé výskumné organizácie majú viac práce, ako keď kríza nebola.
Ako tomu treba rozumieť?
V čase, keď sa nevyrába, firmy strategicky sledujú, čo bude, a pripravujú nové programy.
Šetrí sa na výrobných nákladoch i na investíciách? Výdavky na vedu a výskum sa neznižujú?
Nie. Výdavky v intelektuálnej oblasti sa vonkoncom neznižujú, pretože kríza sa raz skončí a priemysel musí byť pripravený na moment budúceho rozvoja a ten bude spočívať v inováciách, a nie v opakovanej produkcii starého.
Firmám však chýbajú peniaze. Ani to necítiť?
Zatiaľ to nepociťujeme. Jedine, ak by kríza trvala niekoľko rokov, mohlo by to mať dosah i na túto oblasť.
Situácia teda nie je zďaleka taká katastrofálna, ako sa prezentuje?
Nie, lebo dvadsaťpercentný prepad obchodu môže pôsobiť z hľadiska ziskov síce katastrofálne, ale z hľadiska celkového objemu výroby a diverzifikácie produkcie na rôzne oblasti trhu to ešte neznamená nejaký fatálny prepad.
Čo by ho mohlo spôsobiť?
Chcete počuť zrejme nejaké väčšie číslo...
Skúsme to otočiť a pozrieť sa na ten pohár ako poloplný. Aká by bola optimistická prognóza?
Ak by ten prepad nebol väčší ako doteraz a netrval príliš dlho.
Kedy sa podľa vás kríza skonči?
Predpokladám, že do troch rokov.
O čo opierate toto presvedčenie?
O isté prvky, ktoré sa v tých ozdravných mechanizmoch už začínajú prejavovať. Nechcem hovoriť o nejakej intuícii a skúsenostiach. Opieram sa najmä o fakty, že aktivity v oblasti rozvoja a inovácií neprestávajú, skôr naopak. Prepad výroby sa neodrazil v menšom záujme o výskum a inovácie.
Ktorá oblasť hutníctva je najzraniteľnejšia a ktorá najperspektívnejšia?
Automobilizmus veľmi zranil výrobu plechov. Ale jeho budúci rozvoj je jednoznačne definovaný ako perspektívny. Oblasť výroby hliníka, energeticky náročná a rovnako viazaná na výrobu automobilov, bola tiež postihnutá. Ďalší rozvoj stavebníctva, strojárstva a dopravy však nebude možný bez ocele a hliníka, takže v týchto oblastiach nevidím riziko.
Sú to však tradičné komodity, nehrozí, že budú nahradené alternatívnymi materiálmi?
Bakelitové autá sme tu už mali... Treba skôr rátať s netradičným využitím týchto tradičných materiálov. Je veľmi presne definované, kde ich možno nahradiť a kde nie. Je stále veľa oblastí, kde sa bez nich nezaobídeme ani v budúcnosti. Také auto je inžinierske dielo pozostávajúce z oceľových, hliníkových, medených, plastových, liatinových, keramických a textilných materiálov. Stále sú nenahraditeľné.
Nie sme kvôli automobilového priemyslu dvojnásobne zraniteľní?
Každá monokultúra je riziková. Pokiaľ by bol priemysel orientovaný iba na automobilizmus, mohlo by to byť veľké riziko. Predpokladám, že ďalej sa už týmto smerom rozvíjať nebudeme.
Ale ešte vlani sa hovorilo o novej automobilke na východe?
Je to nereálne. Automobilizmus u nás narazil na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a vyčerpal svoje možnosti. Nie sme automobilová republika, vyrába sa tu síce najvyšší počet áut na počet obyvateľov, ale priemysel je oveľa širší.
Tá závislosť od automobilizmu je však dosť veľká...
Možno sa to vníma najmä cez celý rad subdodávateľov, na ktorých kríza dopadla ako na prvých. Ale tie firmy sú dostatočne pružné, aby sa rýchlo preorientovali na inú výrobu. Vidíme, že väčšinou zanikajú a odchádzajú pobočky veľkých firiem, ktoré špekulovali nad lacnou pracovnou silou a daňovými úľavami.
Prejavila sa kríza na vašich vzťahoch so spoločnosťou U.S. Steel Košice?
U.S. Steel je strategickým partnerom hutníckej fakulty v oblasti výchovy, vzdelávania, vedy, výskumu, vývoja a inovácií. Aktivity v týchto oblastiach žiadnym spôsobom nepoľavili. Naďalej spolupracujeme nielen s košickými železiarňami, ale aj s ich materskou korporáciou.
Vo firme dochádza ku kontinuálnej generačnej obmene, čo je dobré z hľadiska jej blízkej budúcnosti.
XXX
V akej situácii sú tradične silné magnezitky?
Je u nich možné očakávať takisto pozitívny vývoj po ukončení krízy. Navyše, ak by ozdravenie znamenalo pre ne aspoň čiastočné odpútanie sa od ukrajinských trhov. Nové metalurgické technológie, zamerané na šetrenie energií, určite vyvolajú dopyt po nových sofistikovaných žiaruvzdorných materiáloch, takže majú perspektívu.
Sú pripravené zareagovať?
Intelektuálne určite áno. Čo sa týka technológie a štruktúry výroby, to je otázka pre nich.
Špecifikom hutníckeho sektora sú tepelné prevádzky, ktoré sa dajú zastaviť len za cenu veľkých strát. Kde je hranica, za ktorou už dochádza k trvalým škodám?
Je to vec jednotlivých technológií. Ale všeobecne sa dá povedať, že hranicou je udržiavací režim. Iné je to pri železe či medi, iné pri hliníku. Elektrolyzéry na výrobu hliníka sa napríklad odstaviť nedajú. Ak by k tomu došlo, znamenalo by to ich nenávratné poškodenie. Pri vysokých peciach je takou hranicou minimálny bezpečnostný tepelný chod. Tak to bolo v prípade plynovej krízy, ale za cenu veľkých škôd.
Aká je situácia v štúdiu hutníctva?
Kríza prišla v čase istého obratu záujmu o štúdium hutníckych, elektrotechnických a strojárskych odborov. Na trhu práce sa začal vytvárať s príchodom investorov tlak na prísun absolventov programov, ktoré sú viazané na priemyselnú produkciu. Takýto vývoj sme očakávali, kríza však môže potenciálnych záujemcov o tieto odbory zneistiť. Vyhlasujem, že je a bude veľký záujem trhu o tieto profesie, ktoré majú veľkú perspektívu. Nielen na Slovensku, ale i v Česku. Ide najmä o technologických a procesných inžinierov. Ilúzia vytváraná na základe krízy, že výrobná sféra už nebude mať doterajšie nároky na pracovný trh, nezodpovedá skutočnosti a je falošná.
Majú absolventi hutníckej fakulty v súčasnosti uplatnenie?
Ročne odchádza zo školy do praxe približne sto inžinierov pre oblasti metalurgie, materiálového inžinierstva, tepelnej energetiky a plynárenstva, žiaruvzdorných materiálov, environmentálneho inžinierstva zameraného na recykláciu odpadov a integrovaného manažérstva v hutníctve. Všetci majú v praxi uplatnenie nielen doma, ale i za hranicami a registrujeme trvalý nedostatok týchto profesií.
Nič na tom nezmenila ani kríza?
Nie, zatiaľ vôbec. Ak by trvala dlhšie, povedzme viac ako tri roky, tak by sa pravdepodobne dotkla i štúdia.
Nepociťujete teda potrebu ho meniť?
Skôr naopak. Začína sa návrat dopytu po absolventoch z klasických technologicky a procesne orientovaných odborov. Na trhu práce je niekoľko stoviek takýchto voľných pracovných miest.
Počítate s tým, že budete musieť o tri -- štyri roky vychovávať viac odborníkov?
Tí, ktorí sú teraz prváci, majú jasnú perspektívu, do praxe prídu v roku 2014, po odznení krízy a do sektorov posilnených o očistu.
Prečo napriek kvalite štúdia, dobrým výsledkom v ratingu a dopytu na trhu práce nie je o štúdium hutníckych odborov adekvátny záujem?
Ďakujem za túto otázku, mieri k podstate problému. Zaznamenali sme, že technicky orientované fakulty s vysokým ratingom, vrátane našej fakulty, majú nízky záujem o štúdium. Zisťujeme, že aj technicky a prírodovedne talentovaní študenti si skôr volia spoločenské a humánne odbory. Gravitačné pole verejnej mienky, súčasného životného štýlu a vzory "rýchlych úspechov" sú silné. Navyše hutníctvo a chémia vplyvom ochranárskej loby a verejnej mienky sú považované takmer za verejného nepriateľa. Jednoduchá racionálna úvaha však môže tieto skreslenia odstrániť. Štúdium metalurgie a iných technologicky orientovaných odborov sa zakladá na prírodovedných disciplínach, ako sú matematika, chémia a fyzika. Veľa stredoškolákov nemalo šancu objaviť krásu týchto disciplín pre isté limity, ktoré sa v stredoškolskom vzdelávaní vyskytujú. My však vieme tieto deficity na začiatku štúdia na našej fakulte odstrániť a naši študenti sú po ich prekonaní sú úspešní a vyhľadávaní. Doba technológií opäť prichádza...
Kto je prof. Ing. Karel Tomášek,CSc.
Pochádza z Moravy, maturoval v Břeclavi a v roku 1968 ukončil Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. Ako vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník pôsobí viac ako štyridsať rokov. Venuje sa najmä hutníctvu medi, horčíka a ušľachtilých kovov, ako i výskumu a úprave magnezitov a žiaruvzdorných materiálov. Absolvoval viacero zahraničných stáží a pobytov. Je v Dozornej rade Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR.