Slovensko sa o niekoľko dní stane súčasťou jednotného trhu Európskej únie. Na hraniciach, okrem tých s Ukrajinou, sa už nebudeme stretávať s colníkmi. Vydýchnu si turisti, ale najmä podnikatelia, ktorí na colniciach neraz trávili dlhé a vynútené "voľné chvíle". Okrem toho im odpadne povinnosť chodiť na colný úrad a vybavovať colné formality pri každom nakladaní či vykladaní kamióna.
Papierovačiek sa však podnikatelia nezbavia ani v únii. Čaká tam na nich štatistický systém Intrastat, ktorý nahradí doterajšie monitorovanie pohybu tovarov prostredníctvom jednotných colných deklarácií. Už sa nebude hovoriť ani o dovoze alebo vývoze tovarov, ale o ich prijatí, resp. odoslaní. Tovary, ktoré budú prúdiť z členských štátov na Slovensko a naopak, sa začnú sledovať na základe štatistických hlásení, ktoré podnikatelia budú posielať raz mesačne colnému úradu a ten zas štatistickému.
"Je to najvýznamnejšia zmena v slovenskej štatistike po vstupe do EÚ," hovorí predseda Štatistického úradu SR Peter Mach. Slovensko sa stane súčasťou jednotného colného územia, čo znamená, že obchod v rámci únie už nebude podliehať colnej kontrole. Týka sa to asi 90 percent súčasného zahraničného obchodu SR. Po 1. máji už nepôjde o zahraničný, ale o tzv. intrakomunitárny spôsob, ktorý má úplne iné pravidlá. Zvyšných desať percent sú obchody s krajinami mimo EÚ, pri ktorých sa bude uplatňovať doterajší režim vrátane colného konania.
NOVÚ ŠTATISTIKU PRIKAZUJE EÚ
Intrastat sa stane novým zdrojom údajov pre colné úrady i Štatistický úrad SR na sledovanie a vyhodnocovanie pohybu tovarov medzi Slovenskom a ostatnými členmi únie. Tieto štatistiky budú podkladom pre vládnych a bankových analytikov na hodnotenie hospodárskej situácie u hlavných obchodných partnerov SR a prognózovanie vývoja slovenskej ekonomiky.
To však nie je jediný dôvod, prečo sa Slovensko začleňuje do Intrastatu, čiže intrakomunitárnej štatistiky pohybu tovarov po jednotnom colnom území únie. "Je to podmienka komunitárneho práva a povinnosť každého člena," hovorí Mach. Intrastat musí používať každá členská krajina. "Pokým nebude v únii jednotný ekonomický priestor, tak sa musí aj táto štatistika, ktorá už nie je vyslovene zahraničná, ale vnútrokomunitárna, sledovať," dopĺňa svojho šéfa riaditeľka odboru štatistiky zahraničného obchodu Jozefína Franková. Intrastat existuje a bude existovať aj v menovej únii, kde je síce spoločná menová, ale nie hospodárska politika. "Pokým každá krajina bude mať vlastné daňové a ďalšie zákony, ktoré budú platné len na jej území, tak nebudeme môcť hovoriť o jednotnej ekonomickej politike," vysvetľuje Franková.
Spoločná hospodárska politika je však v únii zatiaľ len utópiou. "Aj keď bude pokračovať tlak na určitú harmonizáciu, v mnohých oblastiach si štáty ponechajú vlastné pravidlá, či už z historických alebo politických dôvodov," domnieva sa analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Podľa neho v únii nedôjde k zjednoteniu všetkých ekonomických pravidiel. Ako tvrdí, v národnej kompetencii si štáty ponechajú najmä priame dane a sociálnu politiku.
V INTRASTATE NEMUSIA BYŤ VŠETCI
Colníci a štatistici na rozdiel od súčasného stavu nebudú sledovať všetky obchody so štátmi únie. "V intrastate už totiž štatistický úrad nebude vychádzať z úplného štatistického zisťovania, čo je bežné aj v iných štátoch," hovorí Mach. Intrastatom sa bude na Slovensku pokrývať zhruba 98 percent obchodov s úniou. Nie všetci podnikatelia, ktorí obchodujú s firmami v členských štátoch, budú musieť posielať colníkom pravidelné mesačné hlásenia. "Colnému konaniu podliehajú do vstupu všetky dovozy aj vývozy, naproti tomu do Intrastatu majú povinnosť hlásiť údaje iba tí podnikatelia, ktorých obrat presiahne určitú úroveň," vysvetľuje Mach. Má sa tým predísť zbytočnému zaťažovaniu malých a stredných podnikov.
Spravodajskú povinnosť firiem a jej rozsah bude štatistický úrad určovať ročne tzv. asimilačným prahom a prahom zjednodušenia, ktoré majú vychádzať z legislatívy EÚ. Po prekročení týchto prahov budú musieť podnikatelia podávať colnému úradu pravidelné mesačné hlásenia o prijatí a odoslaní tovarov. Na tento rok úrad stanovil asimilačný prah na 3 milióny korún pre prijatie tovarov, prah zjednodušenia je 12 miliónov korún.
Ak teda podnikateľ v určitom roku dovezie tovary do členských štátov únie za viac ako 3 milióny korún alebo prekročí túto hodnotu od začiatku bežného roka, musí sa zaregistrovať a posielať colníkom mesačné hlásenia o množstve, hmotnosti, druhu a cene tovaru s uvedením štátu a regiónu, kam produkciu vyviezol. Bude musieť pritom podrobne rozpísať položku po položke aj so spomínanými náležitosťami. V prípade, že hodnota dovezených tovarov je nad 3 miliónmi korún, ale nepresiahne prah zjednodušenia, teda 12 miliónov korún, bude do dokladov rozpisovať len desať komodít s najväčším objemom. Takisto sa však nevyhne rozpisovaniu podrobných údajov k týmto tovarom. "Všetky ostatné komodity môže potom spočítať ako jedenástu komoditu do spoločného koša," dopĺňa šéf slovenských štatistikov. Ku každej však musí uviesť, odkiaľ sa dovezie. Pre vývoz, teda odoslanie tovarov, platí to isté, len prahy sú 6 miliónov, resp. 30 miliónov korún.
Hranice oboch prahov sú vyššie ako suma, nad ktorou sa podnikatelia stávajú platiteľmi DPH (obrat nad 1,5 milióna ročne). Daňová povinnosť je teda širšia, než je povinnosť poskytovať informácie do systému Intrastat. "Každý, kto je povinný zapojiť sa do Intrastatu, je súčasne povinný platiť aj DPH. V spolupráci s daňovými úradmi budeme schopní skontrolovať, či to, čo podnikateľ vykázal ako daňovú povinnosť, rozpísal aj na konkrétne tovary, ktoré odoslal alebo prijal," zdôrazňuje Mach.
HLÁSENIE LEN RAZ MESAČNE
Nová štatistika podnikateľom cezhraničnú administratívu úplne neodbúra, ale výrazne ju zjednoduší. Rozdiel spočíva najmä v tom, že v predchádzajúcom systéme museli každý vývoz a dovoz deklarovať v okamihu, keď ho uskutočňovali. Tovar teda musel byť pri prechode hraníc vybavený jednotným colným dokladom. "V intrastate podnikatelia budú mať povinnosť hlásiť prijatie a odoslanie tovaru len raz mesačne za celý súhrn tovarov, ktorý prijmú alebo odošlú," pokračuje Mach. Keď napríklad podnikateľ vyváža jeden druh tovaru na to isté miesto každý týždeň, tak namiesto štyroch jednotných colných dokladov mu v Intrastate bude stačiť len jeden doklad mesačne. V ňom bude okrem svojich identifikačných údajov vypisovať len jeden riadok, pretože vyváža iba jeden druh tovaru.
Pravidelné mesačné hlásenia budú firmy musieť podávať na osobitných formulároch. Sú štyri -- zvlášť pre odoslanie a prijatie nad a pod prahom zjednodušenia. Vyplnené tlačivá budú posielať na colné úrady. Majú dve možnosti. Buď klasickou poštou alebo e-mailom. Na internetovej stránke colného riaditeľstva sa môžu bezplatne dostať k softvéru s formulármi, ktoré môžu priamo vyplniť a e-mailom poslať na príslušný colný úrad. "Tento systém má výhodu, že kontroluje, či je formulár vyplnený správne, či už z hľadiska merných jednotiek, kódov regiónov určenia či prijatia," objasňuje Mach.
HROZIA POKUTY DO STOTISÍC KORÚN
Povinnosť firiem podávať hlásenia vyplýva zo zákona o štátnej štatistike. Okrem firiem, štatistického úradu a colného riaditeľstva je súčasťou Introstatu aj Daňové riaditeľstvo SR. "Colné úrady sú miesto, kam dáta vstupujú, my ich štatisticky spracúvame a daňové riaditeľstvo poskytuje údaje pre kontrolu spravodajských jednotiek, aby sme mali možnosť overiť pravdivosť informácií o prijatí a odoslaní tovarov," vysvetľuje Mach.
Ak si firmy nebudú plniť svoje povinnosti, štatistický úrad im môže udeliť pokutu až do 100-tisíc korún. Ako sľubuje Mach, pokuty nebudú "rozdávať" hneď pri prvom nedostatku, ale až po treťom upozornení a výzve na nápravu. "Orientujeme sa skôr na informačnú kampaň, ktorej cieľom je vysvetliť, prečo tie údaje potrebujeme získať a prečo je pre nás dôležité, aby údaje boli korektné," hovorí šéf štatistického úradu. Presné údaje štatistikom umožnia lepšie zistiť, koľko, kam a aké druhy tovarov v rámci únie slovenskí podnikatelia odošlú alebo prijmú.
Štatistický úrad aj colné riaditeľstvo zriadili špeciálnu samostatnú telefonickú linku, ktorá podnikateľom bude poskytovať poradenské služby, napríklad, kde môžu získať formuláre, ako majú postupovať pri ich vypĺňaní, čo znamená tá-ktorá položka a podobne. "Linka by sa mala využívať aj na upozorňovanie na prípadné chyby," konštatuje Franková.
PILOTNÉ PROJEKTY UŽ BEŽIA
Úrady oboznamujú podnikateľov s Intrastatom už niekoľko mesiacov. Štatistický úrad SR ešte začiatkom minulého roka začal organizovať pilotný projekt nového systému. "Overovali sme si, či navrhnuté formuláre a metodické listy sú pre podnikateľov zrozumiteľné," hovorí Franková. Do pilotného projektu sa zapojilo asi tristo podnikateľov. Na základe výsledkov prieskumu štatistický úrad spresňoval pôvodne navrhnuté formuláre. Druhý projekt oboznamovania sa začal v januári a potrvá do konca apríla. Doň sa doteraz zapojilo skoro 900 firiem. "Mnohí dokonca dobrovoľne, aj keď sme ich neoslovili," dodáva Franková. Spomenutá vzorka je zhruba desatinou z celkového počtu firiem, ktoré sa podľa štatistického úradu budú musieť do Intrastatu zapojiť.
Zavedenie Intrastatu nebude jednoduchá záležitosť
Zavedenie Intrastatu vyjde slovenskú vládu na 774-tisíc eur, čo je asi pätina celkových nákladov. Zvyšnú, väčšiu časť výdavkov, uhradí únia z programu Phare. Náklady na prevádzku systému budú 14,6 milióna korún ročne a pôjdu z kapitoly Štatistického úradu SR v štátnom rozpočte. Intrastat si vyžiadal zvýšenie počtu pracovníkov zahraničného odboru úradu zo 7 na 30. V súčasnosti sa v štatistike zahraničného obchodu ročne spracúva približne 4,8 milióna záznamov. Po vstupe Slovenska do EÚ sa deväť desatín z tohto množstva bude zisťovať prostredníctvom Intrastatu. Pri očakávanom raste dovozov a vývozov bude musieť systém pracovať s viac ako 4 miliónmi záznamov. Spracovanie takéhoto objemu dát, ako i potrebné výpočty, dopočty, porovnania a výstupy si budú vyžadovať vysokovýkonný server zapojený do siete. "Náklady na technické vybavenie systému by mali predstavovať asi 8,7 milióna korún. Jeho zaobstaranie sa uskutoční verejnou súťažou," zdôrazňuje hovorkyňa štatistického úradu Eva Kelemenová.