Maďarsko zápasí so skrytou nezamestnanosťou

Trinásť rokov po zmene režimu a rok pred vstupom do Európskej únie patrí boj proti chudobe stále k najväčším výzvam maďarskej vlády. Takmer tri milióny Maďarov žijú pod životným minimom, ktoré v prepočte dosahuje asi 154 eur a viac než milión ľudí sa musí uspokojiť so sumou pod 22 tis. forintov, čiže zhruba 85 eur.
Prvé príznaky súčasnej chudoby sa v Maďarsku prejavili už koncom 80. rokov, keď začal klesať nielen počet zamestnaných, ale aj reálne mzdy. Drastická reformná politika v rámci postkomunistického transformačného procesu tento vývoj dramaticky urýchlila a viedla k ochudobneniu veľkej časti populácie. Dôsledky ekonomických zmien je možné najjasnejšie vidieť na poklese zamestnanosti. Počet nezamestnaných rýchlo stúpol začiatkom 90. rokov na viac než 1,2 mil. Ako informuje denník Die Presse, kým v 80. rokoch bolo zamestnaných približne 5,4 mil. ľudí, v roku 1993 už len 3,8 mil.
Najväčší dosah transformácie pocítili ľudia s nižším stupňom vzdelania a obyvatelia poľnohospodárskych a zaostalých regiónov na východne krajiny. Regionálne rozdiely sa odrazili aj v údajoch o nezamestnanosti. Kým v roku 1993 sa nezamestnanosť v Budapešti pohybovala približne na úrovni 6,6 %, vo východných regiónoch presahovala 20 %. Dôvodom pre vysokú mieru nezamestnanosti vo východnom Maďarsku je okrem štrukturálnej zaostalosti aj fakt, že tu žijú viac než dve tretiny zo zhruba 600-tisícovej rómskej populácie. Rómovia sú pritom v krajine považovaní za spoločenskú "spodinu" a ich život charakterizuje sociálne odmietanie, vysoká nezamestnanosť, odhadovaná na viac než 50 %, ako aj životné podmienky, ktoré často pripomínajú tretí svet.
Podľa oficiálnych údajov Centrálneho štatistického úradu (KSH) sa nezamestnanosť v priebehu posledného desaťročia znížila z takmer 20 na 5,8 % v roku 2002. Nezohľadnený pritom zostal fakt, že túto nízku mieru tvoria výlučne registrovaní nezamestnaní. Ekonómovia však vypočítali, že reálna nezamestnanosť v Maďarsku dosahuje dvojnásobok oficiálnej úrovne. Fenomén tzv. skrytej nezamestnanosti vyvoláva najmä skutočnosť, že mnohí nezamestnaní jednoducho považujú hľadanie práce za beznádejné alebo zbytočné. Pri zohľadnení tohto faktu potom nezamestnanosť vo východných regiónoch nedosahuje 18 až 20 %, ako to tvrdí KSH, ale 30 až 40 %.
Vysoká miera nezamestnanosti vo východnom Maďarsku v posledných rokoch stúpla aj v dôsledku vlaňajšieho zvýšenia minimálnej mzdy z 19 500 forintov (1998) na 54 tis. forintov. Vzhľadom na výrazný nárast mzdových nákladov tak boli mnohí zamestnávatelia v tejto oblasti nútení prepustiť časť kvalifikovanej pracovnej sily.
Veľký sociálny problém predstavuje aj rozšírená chudoba medzi viac než tromi miliónmi dôchodcov. Priemerný dôchodok v Maďarsku dosahuje takmer 52 tis. forintov, v prepočte asi 200 eur. Mnohí dôchodcovia však musia vydržať s oveľa nižším príjmom a asi 1,5 mil. ľudí žije na hranici existenčného minima alebo pod ňou.
V posledných rokoch nastal aj rapídny vzostup chudoby detí. V mimoriadne chudobných pomeroch vyrástlo 20 % detí vo veku pod šesť rokov, u mladistvých vo veku pod 14 rokov je to 17 %. Najtragickejšia je pritom skutočnosť, že tieto deti nemajú takmer žiadnu šancu pozdvihnúť sa z tejto pasce chudoby. V mnohých rodinách sa totiž nezamestnanosť "dedí" z jednej generácie na druhú.