Slovensku sa zatiaľ nedarí vyčerpať všetky peniaze, ktoré mu boli pridelené zo štrukturálnych fondov EÚ na programovacie obdobie rokov 2004 až 2006. Eurokomisárka pre finančné plánovanie a rozpočet Dalia Grybauskaite už koncom minulého roka kritizovala nové členské štáty, teda aj Slovensko, že finančnú pomoc únie čerpajú príliš pomaly.
K 30. júnu 2007 to bolo u nás iba 45,9 percenta z celkovej alokovanej sumy. Hoci v poslednom polroku Slovensko urobilo výrazný pokrok, na väčšiu spokojnosť nie sú zatiaľ dôvody, pretože do ukončenia čerpania zdrojov z fondov EÚ podľa pravidla n+2 (peniaze z roku 2006 sa tak dajú čerpať ešte v roku 2008) zostáva už len 11 mesiacov.
Z celkového záväzku vo výške 1,18 miliardy eur bolo ku koncu roka 2007 vyčerpaných len 744,1 milióna eur, čo predstavuje plnenie na 63,3 percenta. Ak chceme zostávajúce finančné zdroje dočerpať, je potrebné poriadne "pridať". Vyčerpať efektívne viac ako 424,3 milióna eur za 11 mesiacov nebude jednoduché. V porovnaní s minulosťou sa musí priemerné mesačné tempo viac ako zdvojnásobiť a pri niektorých programoch takmer strojnásobiť.
Výsledky závisia od ministerstiev
Úroveň čerpania podľa jednotlivých programov a ministerstiev je rôzna. Najviac, až 76,8 percenta, sa podarilo vyčerpať v sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý je v gescii ministerstva pôdohospodárstva. Nad 70 percent je aj čerpanie v programe Iniciatíva Spoločenstva INTERREG IIIA Slovensko - Česko. Tento typ programu je zameraný na rozvoj cezhraničnej spolupráce krajín. Čerpanie nad 60 percent sa dosiahlo v operačnom programe Základná infraštruktúra a "cezhraničnom" INTERREG IIIA Poľsko - Slovensko. Všetky tieto programy sú v kompetencii ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. V gescii ministerstva hospodárstva sa nad úroveň 60 percent čerpania dostal sektorový operačný program Priemysel a služby. Ostatné programy sú čerpané len nad 50 percent.
Kým programom na rozvoj cezhraničnej spolupráce s Českom a Poľskom sa pomerne darí peniaze vyčerpať, v prípade rovnakého programu zameraného na Rakúsko je situácia opačná. Nízke je čerpanie aj v Jednotnom programovom dokumente Cieľ 3 Bratislavský kraj. Peniaze z neho by mali smerovať na podporu zamestnanosti, celoživotného vzdelávania a zvyšovanie kvalifikácie. Na starosti ho má rezort práce. Podľa hovorcu ministerstva výstavby Miroslava Bátovského už oba rezorty prijali opatrenia, aby sa situácia zlepšila.
Ohrozená efektívnosť
Rýchle dočerpanie peňazí však môže znamenať, že sa minú neefektívne. Čerpanie do konca roku 2006 bolo veľmi slabé a predstavovalo len 34,3 percenta. V roku 2007 sa takmer zdvojnásobilo, napriek tomu je "neminutá" približne tretina naplánovaných peňazí. Ich rýchle dočerpanie vytvára tlak na platobné a kontrolné orgány a na dodržanie pravidiel čerpania pomoci, ktoré stanovila EÚ a slovenské ministerstvo financií. Bude preto problematické v takom krátkom čase posúdiť kvalitne správnosť výšky oprávnených výdavkov na jednotlivé projekty.
Splnia fondy svoj cieľ?
Aj od toho bude závisieť, či štrukturálne fondy splnia svoj cieľ. V programovacom období rokov 2004 až 2006 mali predovšetkým prispieť k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov Slovenska. Nastavený mechanizmus rozdelenia zdrojov do jednotlivých regiónov však tento cieľ vôbec nepodporuje.
Výsledky totiž ukazujú na príliš veľké rozdiely. Ak podiel HDP na obyvateľa bol vo východiskovom roku (rok 2004) v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji úplne rovnaký, alokácia zdrojov zo štrukturálnych fondov na obyvateľa bola až 3,6-násobne vyššia v prospech Banskobystrického kraja. Finančné zdroje sa koncentrovali najmä v jeho južných oblastiach.
Anomálie sú aj vo vzťahu k ďalším regiónom. Pomoc zo štrukturálnych fondov na obyvateľa v Banskobystrickom kraji je až trojnásobne vyššia ako v Žilinskom kraji a dvojnásobne vyššia ako v Prešovskom kraji, ktorý je výkonnostne najslabší a má najnižší podiel HDP na obyvateľa. Otázne preto je, aký budú mať eurofondy nakoniec na vyrovnávanie regionálnych rozdielov vplyv.
StoryEditor