Éra pary nie je až tak vzdialená

Z hrudky uránu sa dá získať rovnaké množstvo elektriny ako zo 70 ton uhlia. Otázku či uhlie alebo radšej urán si s novými technológiami možno nebudeme musieť klásť.

Elektrinu totiž možno získavať aj opätovným využívaním odpadu. Nie však hocijakým. Problém využívania odpadu sa začína hneď pri jeho samotnej podstate - ide o zmes rozličných materiálov. Doteraz avizované triedenie odpadu môže byť zásadným krokom pri jeho využívaní.
Šanca pre spaľovne
Možností zhodnocovania odpadu je totiž niekoľko a len určité percento počíta s jeho spaľovaním. Napriek tomu, že proti spaľovniam vznikla v poslednom čase vlna odporu. Do zhodnocovania komunálneho odpadu výrobou elektrickej energie sa u nás po najväčšej slovenskej spaľovni komunálneho odpadu v Bratislave púšťa aj spaľovňa Kosit v Košiciach. Projekt ráta s takmer 400-miliónovou investíciou a inštalovaním parnej turbíny s výkonom 7,5 megawattu. Každoročne totiž stúpa podiel nepredanej pary, ktorá sa má využívať na výrobu elektrickej energie. Tento podiel mal podľa hovorcu Kositu Rolanda Bánhegyiho vzrásť z 27 percent v roku 1997 na vlaňajších 48 percent.
Recyklácia môže prevažovať
Svetové organizácie však všeobecne vystupujú proti spaľovaniu či dotovaniu spaľovní. Žiadajú európske vedenia, aby z fondov Európskej únie uprednostňovali zavádzanie recyklačných systémov. Odhadujú menší vplyv na životné prostredie, najmä oveľa širšie uplatnenie triedeného odpadu. V súčasnosti u nás zhruba tri štvrtiny Slovákov triedia niektoré druhy odpadu. V porovnaní s najväčšími mestami sú však aktívnejšie obce a menšie mestá. V dvoch slovenských metropolách separujú odpad zhruba šiesti z desiatich. Triedený odpad je totiž najvhodnejší na materiálové zhodnocovanie, recyklácia a kompostovanie, čiže konverzia biologicky rozložiteľných odpadov, sú ekologicky najčistejším spôsobom zhodnotenia odpadu. Technológie kompostovania sa pritom čoraz viac začínajú uplatňovať aj u nás. Ich zavádzanie majú na Slovensku v rukách napríklad aj švajčiarske firmy Basse/Hoffmann.
Nové ekotrendy
Súčasné výrobné systémy sa však na odpad zameriavajú najmä pre jeho ďalšie energetické využitie, pričom dnes ide o veľmi progresívny trend. Súčasné možnosti pribúdajú, ale z hľadiska energetického zhodnotenia prichádzajú do úvahy najmä materiály ako drevo, papier, textil, bioodpad či plast. Väčšina je dnes určená na výrobu tepelnej energie, umožňujú to technológie, ktoré pritom znižujú únik emisií. Napríklad spaľovanie brikiet z drevného odpadu vyprodukuje 40-krát menšie množstvo oxidu uhlíka
ako hnedé uhlie. Zároveň cenu takejto energie tvoria len náklady na spracovanie a dopravu odpadu. Vo veľkej miere sa však na využívanie energie z odpadu a s tým spojených technológií nespolieha dostatočné percento výrobných systémov.
Dominuje stále jadro
Naďalej nám kraľuje jadrová energia. Práve už spomenutý fakt, že z hrudky uránu veľkej ako ľudská dlaň sa dá získať rovnaké množstvo elektriny ako zo 70 ton uhlia, utvrdzuje vedomie, že ide o prevratnú technológiu. Elektráreň vyrábajúca prúd pre milión ľudí totiž spotrebuje iba tri kilogramy uránu denne. Výroba jadrovej energie sa však začína a rovnako končí pri odpade, ktorý je problematické likvidovať a skladovať. Podľa amerického ambasádora Boydena Graya "je jadrová energia stále kľúčová. Je však na každej
krajine, ako sa k nej postaví. Navádzame na využívanie nových obnoviteľných zdrojov energie, v tom je dôležitá spolupráca," uviedol pre HN. Tento problém v súčasnosti u nás rieši aj vyraďovacia spoločnosť Javys. Tá na Slovensku hľadá firmu, ktorá spracuje 730 ton rádioaktívneho odpadu.