Stavebné firmy, ktoré sa špecializujú na energeticky úsporné domy a ďalšie typy stavieb, sa od budúceho roka môžu tešiť na nový biznis. Väčší počet zákaziek im prinesie iniciatíva rezortov hospodárstva a výstavby, ktoré plánujú finančne podporovať výstavbu nízkoenergetických a pasívnych domov. Na svoje si prídu aj občania, ktorí chcú investovať do výstavby nového bývania. Od štátu budú môcť získať nenávratný príspevok až do výšky 20 percent z ceny stavebných prác.
Možnosť dotačnej podpory vyplýva z Akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010, ktorý vláda schválila ešte koncom minulého roka. Prvé peniaze by na účty stavebníkov mali nabehnúť v budúcom roku. Využiť ich môžu nielen na budovanie nových nízkoenergetických domov, ale aj komplexnú obnovu budov na nízkoenergetické štandardy. Celkovo bude k dispozícii 54 miliónov korún, ktoré je potrebné vyčerpať najneskôr do roku 2010.
Domov je zatiaľ málo
Náklady na nízkoenergetický dom sú vzhľadom na kvalitu použitých technológií o niečo vyššie ako na stavbu bežného bytového objektu. Túto začiatočnú nevýhodu však dostatočne kompenzujú prevádzkové náklady, ktoré umožňujú ročne ušetriť 45 až 50 % nákladov na energie. Napriek týmto nesporným výhodám u nás zatiaľ veľa nízkoenergetických objektov nestojí -- na rozdiel od západnej Európy, kde už dlhé roky existuje masívna štátna podpora tohto typu bývania.
Na Slovensku zatiaľ neexistuje väčší podnik, ktorý by sa zaoberal hromadnou produkciou nízkoenergetických domov. Na trhu pôsobí približne 50 menších stavebných firiem, z ktorých každá ročne postaví desať až dvadsať takýchto domov. Podľa Rastislava Bánovského z firmy Interkomfort Partizánske je za týmto pomerne nízkym číslom aj istá konzervatívnosť Slovákov. Tieto domy sa totiž stavajú z materiálov na báze dreva a väčšina stavebníkov stále preferuje klasickú tehlu. "Spojením so systémom aktívneho a pasívneho využitia slnečnej energie dokážeme postaviť rodinný dom, ktorý má skoro nulové prevádzkové náklady. Celková spotreba energie dosiahne mesačne len okolo 2-tisíc korún," tvrdí Bátovský, podľa ktorého počet klientov, ktorí sa zaujímajú o energeticky efektívne bývanie, neustále narastá.
Tieto slová potvrdzuje i Peter Falat z prešovskej firmy Nízkoenergetické stavby, ktorý tvrdí, že toto odvetvie zažíva obrovský boom a aj bez akýchkoľvek dotácií nemajú o množstvo nových zákaziek núdzu. "Samozrejme, že pripravované štátne dotácie vítame a očakávame, že sa odrazia aj na zvýšenom záujme o naše služby. Priblížime sa tým k stavu, aký panuje v Rakúsku, Nemecku a ďalších krajinách, kde ročne pribudnú tisícky nízkoenergetických a pasívnych domov," dodáva. S týmto optimizmom sa stotožňuje i Eleonóra Žůrková z trenčianskej firmy Tatradomy, ktorá sa domnieva, že čoraz viac ľudí bude pri plánovaní nového domu zohľadňovať i jeho energetickú efektívnosť.
Milióny do projektov
Rezort hospodárstva vyčlení počas nasledujúcich troch rokov na projekty zamerané na energetickú efektívnosť zo svojej kapitoly 600 miliónov korún. Ďalších približne 900 miliónov korún by malo pritiecť z eurofondov. Pripravované opatrenia sa netýkajú len bytovej výstavby, ale aj priemyslu, dopravy, občianskych stavieb, používania elektrospotrebičov, prenosu energie a pod. Ich súčasťou bude zriadenie Fondu energetickej efektívnosti, z ktorého sa budú vyplácať nenávratné dotácie napríklad na kúpu tepelných čerpadiel, podporu energetickej certifikácie budov a viacero ďalších opatrení vyplývajúcich z našich záväzkov voči EÚ. Hlavným cieľom akčného plánu je dosiahnuť do roku 2010 najmenej trojpercentnú úsporu energií.