Vďaka tej sa Čína svetu donedávna javila takmer o polovicu väčšia. Nadhodnotená ekonomika však naďalej priťahuje aj spoločnosti z kritizujúcej Európy, Slovensko nevynímajúc. Podľa odborníkov však preraziť na čínskom trhu môžu len silní.
Veľký čínsky pád
Americkí lídri ekonomiky s určitosťou získali ďalšie roky k dobru na výslní najsilnejšej ekonomiky sveta po zistení Svetovej banky, že čínska ekonomika je zhruba o 4 biliardy dolárov menšia, než sa predpokladalo. Čína totiž ešte koncom roka dorážala na prvú priečku ekonomiky s najväčším hrubým domácim produktom a Spojené štáty svoj titul mohli stratiť už v roku 2012. Oficiálne však ľudová republika ostala zhruba o 40 percent menšia. V neprospech Číny totiž rozhodla parita kúpnej sily, ktorá zohľadňuje cenové rozdiely medzi krajinami podľa toho, čo sa na domácich trhoch dá kúpiť za miestne peniaze.
Nepriaznivé správy však čínskou ekonomikou neotrasú tak výrazne. Naďalej si zachováva druhé miesto vo svetovom rebríčku HDP, ako aj zhruba 11,5-percentný rast hospodárstva, pričom predbežné odhady nevylučujú 11,7-percentný rast. Čínsky jüan pritom dosahuje oproti doláru nový rekord za posledný rok, čo Ameriku núti na nové kroky. Lacný čínsky tovar tak naďalej valcuje svet, pričom 20 percent exportu z ázijskej krajiny smeruje práve do Spojených štátov. Napriek tomu, že sa výmena na prvej priečke odkladá, Amerika je už dnes závislá od Číny.
(Pro)importná stratégia
Obchodná stratégia Číny však nekončí pri lacnej pracovnej sile a lacnom tovare. Čína si je plne vedomá svojich trhových výhod a dopytu po investovaní v krajine a trh na Ďalekom východe je pre zahraničných investorov naďalej ťažko dobytný. Zároveň nemá núdzu o prísun zahraničného kapitálu veľkých koncernov, čo upevňuje jej postavenie ťahúňa svetovej produkcie. Za tento titul však vďačí zahraničným koncernom, ktoré sa v Číne usadili a pristúpili na hru spolupráce s čínskymi partnermi. Oproti novým menším prišelcom sú podľa skúseností menších firiem zvýhodňované. Z čínskej strany však rovnoprávnosť prichádza v podobe zákona o dani z príjmu, ktorý čínsky parlament schválil minulý rok a má zrovnoprávniť domáce a zahraničné firmy jednotnou 25-percentnou daňou. "Možno očakávať, že sa v Číne budú čoraz viac presadzovať silné spoločnosti, ktoré operujú na mnohých trhoch a podnikajú vo viacerých krajinách a oblastiach," tvrdí Gabriela Pleschová z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov a združenia Eurea. Podľa nej takéto spoločnosti, ktoré koniec koncov už vytvárajú dnešnú podobu Číny, "môžu investovať viac najmä do ľudských zdrojov, reklamy, vzťahov s čínskymi úradmi, a tiež vedia prekonať dlhšie obdobie bez zisku". Dodáva však, že trh Európskej únie je postavený na malých a stredných firmách, ktoré "v najbližšej budúcnosti majú iba malú šancu na úspech v Číne".
"Na čínskom trhu sa zatiaľ dokázali presadiť hlavne veľké firmy. Okrem projektu dostavby čínskej elektrárne v Shentou, ktorý výrazne zlepšil bilanciu obchodu s Čínou aj pre firmy, ako Slovenské energetické strojárne, dnes zo Slovenska do Číny exportujú najmä nadnárodné spoločnosti a zahraničné firmy sídliace na Slovensku," objasňuje Pleschová.
Pole pre silných
Aj preto od roku 2003 medzi najväčšími a najúspešnejšími exportérmi do Číny figurujú podľa Štatistického úradu najmä firmy silných zahraničných spoločností ako Agrofert, U.S. Steel, Siemens, Osram, Volkswagen, s výnimkou štyroch odvážnych zo Slovenska Matador, Konštrukta-Industry, ZTS Sabinov či Kinex.
Podľa Pleschovej je investičné prostredie v Číne rozporuplné. Snahou mnohých zahraničných firiem v Číne je totiž prostredníctvom Číny pôsobiť v globálnom meradle. Aj preto "nemožno podnikanie v tejto ázijskej krajine slovenským firmám, ktoré zväčša takéto ciele nemajú, odporúčať", dodáva Pleschová. Riešením s väčšou šancou na úspech, ako je individuálny postup, je preto tímové investovanie s partnermi, ktorí už majú v Číne vybudované isté pozície. Tieto tvrdenia na margo Číny potvrdzuje aj Jana Murínová, hovorkyňa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. "Vysoká konkurencia, pomerne malá informovanosť o špecifických črtách trhu a neprítomnosť firmy na čínskom trhu sú objektívnymi prekážkami pri prieniku na tento trh. Realizácia podnikateľských zámerov na čínskom trhu si vyžaduje pomerne silné kapitálové vybavenie," povedala.
Hoci Čína minulý rok na stretnutí s európskymi finančnými predstaviteľmi prisľúbila v najbližších rokoch uvoľňovanie opaskov smerom k novým spoločnostiam v krajine, hra má naďalej jasné pravidlá, v ktorých majú domáce firmy prevahu. Podnikať v Číne totiž znamená investovať v prospech krajiny, a nie proti nej. "Čínsky spoločník má totiž obvykle rozhodujúce slovo, aj keby mal v podniku menšinový podiel," vysvetľuje Pleschová. Rovnako je pre Čínu výhodnejšie odkupovať technológie či angažovať pracovníkov, ktorí ju ovládajú, než zakladať spoločné podniky.
Kultúrne odlišná ekonomika
Hoci sa svet už dávno otvoril Číne, brány do sveta podnikania zostávajú v krajine naďalej dobre chránené. "Celosvetovým trendom hospodárskej kooperácie s Čínou sú dnes rôzne formy výrobnej spolupráce, nie exportno-importné vzťahy," tvrdí Pleschová. Firmy smerujúce do Číny tak pomáhajú budovať ich čínsku ekonomiku. Slovenské firmy však môžu zvýšiť svoje šance ponukou doplnkových produktov. "V Číne možno výnimočne uspieť aj s produktom, ktorý je v Európe pomerne bežný, ale na čínskom trhu chýbal, napríklad z dôvodu kultúrnych odlišností." Takýmto spôsobom sa v Číne podarilo presadiť iba siedmim stredne veľkým slovenským spoločnostiam, a to AHP Hydraulika, Europack, Nova-s, Omnia, Považské strojárne Letecké motory, Saker a Šped-trans Levice. Medzi produkty vyvážané zo Slovenska patria najmä výrobky zo železa a z ocele, keďže Čína zastáva takmer polovicu celosvetového dopytu po kovoch.
Napriek tomu sa pre slovenské a zahraničné firmy smerujúce na čínske trhy blýska na lepšie časy. V hospodárskom raste krajiny sa totiž očakávajú zmeny, ktoré môže spôsobiť spomalenie rastu svetovej ekonomiky, ako aj snaha úradov zmierniť tempo vývozu. Rozhodujúce slovo však môže mať aj samotná čínska mena, ktorá je aj naďalej podhodnocovaná. Klesnúť by tak mal vývoz Číny a viac by sa malo do krajiny dovážať. Slovenským firmám však môže stačiť aj málo, pretože v krajine, v ktorej rozdiel medzi oficiálnym a neoficiálnym počtom obyvateľov vytvára piatu najväčšiu krajinu sveta, sú akékoľvek malé čísla dôležité.