Podľa odhadov americkej CIA má Saddám Husajn na súkromných kontách po celom svete až 7 mld. USD. Koľko však "krvavých peňazí", ako ich nazval americký prezident George W. Bush, nazhromaždil diktátor vo svete, reálne nevie nikto. Ani americká tajná služba. S najskromnejším odhadom prišiel americký časopis Forbes, podľa ktorého má Husajn okolo 2 mld. USD. CIA sa však domnieva, že je to asi 5 až 7 mld. USD. Na tom sa zhoduje s analytikmi Ministerstva zahraničia USA, uviedli české Hospodárske noviny.
Saddám Husajn znásobil svoje príjmy hlavne po roku 1990, keď boli na Irak uvalené sankcie OSN. Hlavným zdrojom bol nelegálny vývoz ropy. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung konštatuje, že tri štvrtiny nelegálnych vývozov končili na americkom trhu. Podľa rozpočtového výboru amerického Kongresu to predstavovalo 6,5 mld. USD. Koľko z tejto sumy získal osobne Saddám Husajn, nie je zatiaľ známe.
Ropa sa z Iraku nevyvážala iba malými, ale aj veľkými tankermi, ktoré plávali cez iránske výsostné vody, a čiastočne aj ropovodmi vedúcimi cez Sýriu. Druhým zdrojom Saddámovho bohatstva boli a stále ešte sú peniaze investované do zahraničných podnikov prostredníctvom panamskej krycej spoločnosti Montana Management. Takto sa Saddámov klan dostal, napríklad, aj k podielu vo francúzskom koncerne Lagardere SCA, ktorý sa zaoberá vývojom a výrobou vojenskej techniky. Je však aj vydavateľom ženského magazínu Elle. Hodnota podielu je približne 90 mil. USD. Výnosy z podielov sú však od roku 1990 zmrazené, pretože sa na ne vzťahujú sankcie OSN.
Nájsť ďalšie investície bude ťažké. Kuvajtská vláda, ktorá sa obáva, že by mohla prísť o vojnové reparácie, poverila dohľadom nad Husajnovými účtami a investičnými podielmi po celom svete amerického finančného odborníka Julesa Krolla. Ten odhaduje, že diktátor investoval v Európe a USA približne 10 mld. USD. V 50 rôznych bankách po celom svete našiel Kroll na účtoch, ktoré je možné spojiť so Saddámom Husajnom, presne 2,4 mld. USD.
Spojené štáty vyzvali svet už pred začatím vojny proti Iraku, aby sa začalo pátrať po peniazoch irackého diktátora. Majú na to dva dôvody. Po prvé ich chcú investovať do obnovy zničeného Iraku. Námestník ministra obrany USA Paul Wolfowitz už vo februári v Kongrese vyhlásil, že takto získané peniaze budú investované do obnovy krajiny, o čo sa zníži suma na obnovu, ktorú budú musieť uhradiť USA. "Predstava, že to budú Spojené štáty, ktoré zaplatia celú obnovu, je nesprávna. Tam vonku leží množstvo peňazí!" povedal Wolfowitz poukazujúc na pátranie po diktátorových kontách.
Druhým dôvodom je, že tajné služby sa obávajú možnosti, že Saddám Husajn využije peniaze na zabezpečenie si vhodného útočiska po prípadnom úteku z Iraku. Američania dodnes nevedia, kde je Usáma bin Ládin, ktorému skrývanie sa u jeho sympatizantov tiež umožňuje obrovské bohatstvo.
V Spojených štátoch už zablokovali iracké kontá v 17 bankových inštitúciách. Medzi nimi sú aj Citigroup a Bank of America, ale aj pobočky rôznych zahraničných inštitúcií. Prezident Bush pritom všetkým, ktorí neumožnia prístup ku kontám s "krvavými peniazmi", hrozí odvetnými opatreniami. Tak, napríklad, švajčiarska banka UBS, ktorá tak pôvodne nebola ochotná urobiť, po krátkom zdráhaní napokon presunula peniaze z irackých účtov zmrazených v roku 1990 do Spojených štátov.
Najbohatší vládcovia vo sveta (odhad majetku)
Saudskoarabský kráľ Fahd 20 mld. USD
Brunejský sultán 11 mld. USD
Lichtenštajnský princ 2 mld. USD
Iracký prezident 2 mld. USD
Britská kráľovná 525 mil. USD
Palestínsky prezident 300 mil. USD
Holandská kráľovná 250 mil. USD
Zdroj: HN ČR
StoryEditor