Gazprom tlačia k vyšším cenám

Nový turkménsky prezident Gurbanguli Berdymuhamedov totiž v Spojených štátoch, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN, vyhlásil, že Gazpromu oznámia zvýšenie cien dodávok od 1. januára 2008, a to o 50 percent, teda na 150 dolárov za tisíc kubíkov. "Čakajú nás rozhovory v dusnej atmosfére," poznamenal prezident. Zvýšenie cien potvrdil aj šéf turkménskeho Energogazu Roman Macujev pre ruský denník Kommersant. A podľa denníka Nezavissimaja gazeta, Kazachstan aj Uzbakistan už oznámili, že ak Turkménska zvýši ceny, budú ho nasledovať.
Turkménsky ťah
Ešte v stredu sme písali, že v budúcom roku by od Gazpromu nový cenník mali dostať pobaltské krajiny, Ukrajina, Bielorusko, Maďarsko a Poľsko, pričom zmenu cien môže čakať aj Slovensko. Hoci Slovenský plynárenský priemysel zatiaľ s Gazpromom stále rokuje o súčasných a dlhodobých kontraktoch (do roku 2009), teda aj o cenách dodávok, k zdraženiu dodávok plynu možno dôjde paušálne aj v celej Európe, s čím Gazrpom pôvodne nepočítal.
Dusná atmosféra
Gazprom zásobuje Európu plynom najmä cez Bielorusko a Ukrajinu. Hoci Minsk aj Kyjev už očakávajú zvýšenie plynu o 15 - 20 a v prípade Ukrajiny o desať percent (aby sa postupne vyrovnali "európskemu cenníku"), presnú výšku sa mali dozvedieť koncom októbra, prípadne začiatkom novembra. Vtedy sa totiž očakávalo aj ukončenie rozhovorov s dodávateľmi z Turkménska, Uzbekistanu a Kazachstanu, odkiaľ je Európa plynom fakticky zásobená. Veci sa však pre Gazprom skomplikovali.
Pritom takto pred rokom podpisoval šéf Gazpromu Alexej Miller dohodu o dodávkach 162 miliárd kubíkov plynu na obdobie 2006 - 2009, aby zafixoval cenu sto dolárov za tisíc kubíkov. Tú totiž Berdymuhamedovov predchodca - turkmenbaši Saparmurat Nijazov - zdvihol z pôvodnej ceny 65 dolárov. Nehovoriac o tom, že len v máji tohto roku sa dohodli prezidenti Turkménska, Ruska a Kazachstanu na výstavbe nového plynovodu cez Kaspické more. Ním by sa popri existujúcom plynovode malo podľa dostupných údajov do Ruska a ďalších krajín vyviezť ďalších 30 až 40 miliárd kubíkov.
Čo na to Gazprom?
"Tieto otázky komentovať nebudeme. Zatiaľ platí súčasný dohovor a Gazprom rokuje," povedal stroho pre HN vedúci tlačového oddelenia spoločnosti Alexander Bezpalov. Faktom však je, že ak by k zdraženiu cien z Turkménska napokon došlo, Gazprom by ešte nemusel dvíhať ceny pre Európu, ak by ju zásoboval len ruským plynom a nie plynom zo strednej Ázie. No tento variant je málo pravdepodobný, pretože prípadné straty by nemohol vykrývať doma (platí cenová regulácia), ani na Ukrajine či v Bielorusku (hrozila by opätovne cenová vojna a odstávky plynu), nehovoriac už o mimoeurópskych krajinách.
Ako však poznamenáva ruská agentúra Ria novosti, Gazprom bude mať už k roku 2020 deficit plynu. Hoci ešte prednedávnom vedenie vyhlasovalo, že len pre dodávky do Európy chce do roku 2015 zvýšiť ťažbu o 15 percent, zo súčasných 151 miliárd na 180 miliárd kubíkov plynu, spoločnosť bude rast ťažby utlmovať. Rečou čísiel, Gazprom ročne až do roku 2010 vyťaží pre dodávky doma, do SNŠ, Európy, USA a podobne okolo 560 miliárd. V roku 2020 však už dôjde len k 5-percentnému prírastku, vyťaží teda len 580 až 590 miliárd, z čoho len Európa spotrebuje polovicu. A hoci pribudne severoeurópsky plynovod Nord Stream a možno aj spomínaný kaspický plynovod, ak sa nepodarí rozbehnúť projekt Nabucco, cenové podmienky bude v oboch naďalej určovať Európe Gazprom.