| Ako je to s obnoviteľnými zdrojmi energie v Európe a na Slovensku? - Najmä Švédsko, Fínsko, Nemecko a Rakúsko významne diverzifikujú svoje energetické potreby v prospech obnoviteľných zdrojov energie. Ich podiel v týchto štátoch dosahuje 10 %, niekde až 15 % a v severských krajinách dokonca takmer 20 %. Slovensko v tomto smere výrazne zaostalo. V zmysle Kjótskeho protokolu a prístupového procesu do EÚ by SR mala do roku 2007 získavať 10 % energie z obnoviteľných zdrojov, pričom v súčasnosti takto získavame iba 2,5 %. Veľký potenciál má najmä produkcia biomasy. Môžu pre podporu biomasy niečo robiť aj samosprávy? - Múdry starosta alebo primátor sa dohodne s miestnym podnikateľom, ktorý investuje do štiepkovacieho stroja, aby získal nezamestnaných ľudí pre približovanie dreva a tenčiny na výrobu drevnej štiepky z obecného, prípadne štátneho lesa. Pestovanie rýchlorastúcich drevín a poľnohospodárskych plodín pre biomasu umožní v budúcnosti zamestnať aj menej kvalifikovaných ľudí, ktorí v mnohých regiónoch zostávajú nezamestnaní. Pre menšie obce je ideálna koncepcia vykurovania, pri ktorej sa združia obyvatelia približne dvadsiatich domov a kúpia si kotol na štiepku. Ten stojí asi milión korún. Robia to tak, napríklad, v Rakúsku. Je chyba starostov, že neiniciujú takéto riešenia a namiesto toho presadzujú plynofikáciu obcí. Ale veď plynofikáciu podporoval najmä štát? - Dnes sa ukazuje, že účelová, šablónovitá a bezhlavá plynofikácia horských oblastí bude veľkým ekonomickým bremenom. Bohužiaľ, ešte aj v tomto období sa niektoré sídla, najmä v horských oblastiach, plynofikujú. A samosprávy to podporujú. Títo obyvatelia budú za to raz starostov preklínať. Kto a ako by mal podporovať produkciu biomasy? - Vznikne centrum podpory obnoviteľných energetických zdrojov, ktoré bude koordinovať spoluprácu viacerých rezortov. Najaktívnejšie by v tomto smere malo byť ministerstvo pôdohospodárstva, pretože v jeho rezorte sa môže vyprodukovať najviac biomasy. Vyjadrovať sa k tomu bude aj tretí sektor a ochrana prírodných zdrojov, preto bude dôležitá ich koordinácia. Už dnes sú definované programy, ktoré môžu podporiť nákup potrebnej techniky na spracovanie biomasy. Projekty treba vhodne pripraviť, aby spĺňali podmienky európskych podporných fondov. Ktoré fondy máte na mysli? - Dajú sa použiť aj programy fondu SAPARD, ktoré môžu spolufinancovať do 50 % investícií - napríklad na nákup strojov na dopravu a spracovanie palivového dreva, drevnej štiepky, pilín, peliet a brikiet. Podporiť však možno len neštátne subjekty. Takými sú práve mestá a obce. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že štátnemu podniku Lesy SR patrí len zhruba 40 % lesných porastov na Slovensku, ostatné patria urbarialistom, cirkvi, fyzickým osobám, samosprávam miest a obcí a súkromným firmám. Pri 12 % lesných plôch zatiaľ nie je známy vlastník. Veľmi dôležitá bude vzájomná koordinácia činnosti spomínaných rezortov, odbornej verejnosti a manažérov komunálnej sféry. Na Slovensku je bežná čierna ťažba a kupčenie s palivovým drevom. Nezhoršuje to pozíciu tých subjektov, ktoré by sa chceli legálne živiť približovaním takéhoto dreva? - Je to vážny problém. Vieme, že existujú straty spôsobené čiernou ťažbou. Pred rokom 1990 bol podiel lepších ťažených sortimentov o 18 % vyšší ako teraz. To je preto, lebo sa čiernou ťažbou a nesprávnym zaraďovaním dreva odčerpáva majetok lesov. Profituje z toho pár jednotlivcov, ktorí obchodujú s drevom. Vláda SR v programovom vyhlásení uvažuje prijať opatrenia na komplexné spracovanie drevnej suroviny. Chceme netransparentné vzťahy zmeniť. Každý ukradnutý kus dreva je devastáciou lesa. Nezodpovedný horár nemá právo niekomu umožniť ukradnúť drevo a zobrať za to peniaze. Chceme sprehľadniť i vzťahy medzi obyvateľmi a lesnými správami. Komunikujeme tiež s neštátnymi vlastníkmi lesov, aby zodpovedne hospodárili na lesnom majetku. |
StoryEditor