"Pôjde o zámenu budov, nie jednoduchý predaj,“ spresnil pre HN hovorca ministerstva zahraničných vecí Ján Škoda.
Hoci zverejnenie zámeru zjavne vyvolalo prekvapenie, ministerstvo už o tom informovalo v zahraničnom výbore Národnej rady. Spoločnosti zaoberajúce sa konzultáciami pri predaji či nákupe realít však varujú: Slovensko môže prísť o značné prostriedky, keďže pri súčasnej kríze klesli ceny nehnuteľností aj v Moskve. Prepad je o 30 až 40 percent. "Dnes málokto predáva,“ upozorňujú.
Výhodná zámena?
Podľa našich informácií by sa mala transakcia uskutočniť ešte do ukončenia mandátu súčasného veľvyslanca v Moskve Augustína Čísara, ktorého onedlho vystrieda nový. Na túto otázku nám však ministerstvo neodpovedalo a veľvyslanec tvrdí, že sa k tomu vyjadrovať nemôže.
Ostrá diskusia, ktorú vyvolali úvahy o strate budovy, smeruje predovšetkým k jej hodnote a možnej náhrade za ňu. V súčasnosti je plocha zastupiteľského úradu v Moskve takmer 25 500 m2, z čoho 12-tisíc m2 tvorí bytová časť a zvyšok sú administratívne priestory. V objekte je pritom garáž približne na 60 parkovacích miest. Len podľa odhadov developerov môže naša budova na Fučíkovej ulici stáť okolo 461 miliónov dolárov (v prepočte 366,7 milióna eur, vyše 11 miliárd Sk) bez DPH. V prípade, že by sa tam urobila nadstavba, by hodnota bola podstatne vyššia.
Okrem toho, Čísar tvrdí, že obchod narastá. "Za posledných päť rokov sa obrat strojnásobil a vývoz zo Slovenska vzrástol z 270 miliónov dolárov takmer na miliardu dolárov,“ podotýka pre HN. Jeho slová potvrdzuje aj hovorkyňa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Jana Murínová. "Slovenskí investori prejavujú veľký záujem o investície v Ruskej federácii. Po podnikoch Matador (spoločný závod na výrobu pneumatík v Omsku) a Grafobal (závod na výrobu obalov v Rostove na Done) sú rozpracované investície do poľnohospodárstva zo strany Agrokombinátu Dvory nad Žitavou (investícia do vybudovania Agrokombinátu v Tulskej oblasti). Spoločnosť Želys má záujem kúpiť aktíva ruských spoločností, ktoré dodávajú elektrotechnické komponenty pre reguláciu železničných tratí. Firma Eco-Invest pripravuje investíciu do výstavby závodu v Ivanovskej oblasti na výrobu hygienického papiera.
V Rusku sú v súčasnosti aktívne desiatky firiem. Je teda čudné, že za týchto okolností, keď firmy využívali aj ubytovacie priestory veľvyslanectva, sa lukratívnej budovy chceme vzdať. Dokonca vedúci obchodno-ekonomického oddelenia Martin Šrank pre HN potvrdil, že zatiaľ o ničom nevie. "Na porade vedenia nebolo oznámené, že by sa budova vymieňala,“ dodal.
Detaily zahalilo tajomstvo
"Budova sa nevyužíva ani na 30 percent,“ podotýka Škoda. "Informovali nás už o tom na zahraničnom výbore. Viem, že ministerstvo ešte počas vedenia Jána Kubiša prišlo s myšlienkou akejsi inventarizácie majetku Slovenskej republiky v zahraničí, aby prehodnotilo využitie budov v zahraničí s cieľom ušetriť. Čo hodnotím kladne. Má ísť o zámenu budov. Plán je taký, že budova je pre naše potreby veľká a je tam veľa priestorov, ktoré nevyužívame a zo získaných prostriedkov sa má financovať ministerstvo zahraničných vecí,“ podotkol pre HN bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Aj ten však má obavy, pokiaľ ide o adekvátnu cenu.
Už pred časom sme v Moskve predali Obchodno-technické stredisko Čertanovo, ktoré sa podľa informácií nášho zdroja predalo za 25 miliárd dolárov. Napriek tomu, že sa na prvý pohľad zdal obchod výnostným, stredisko zarábalo na usporadúvaní výstav, ako aj poskytovaní priestorov pre firmy. V minulosti bolo podľa informácií firiem naplno využívaným, čím štát získal do kasy ročne desaťpercentný čistý zisk z prenájmu priestorov.
Zo zdrojov blízkych veľvyslanectvu tiež vyplýva, že kým kedysi si priestory obytnej časti veľvyslanectva prenajímalo okolo 90 predstaviteľov podnikov, dnes je tam 35 zástupcov firiem. No ako nám potvrdil zdroj, ktorý si neželal byť menovaný, jedným z dôvodov je aj rapídny nárast nájomného, ktorý sa už vyrovná akejkoľvek adrese v Moskve. "K 31. decembru 2008 bola cena za prenájom 250 dolárov za m2 za rok. Od januára je to 355 eur za m2 na rok,“ tvrdí zdroj. Veľvyslanectvo sa k tomu nevyjadrilo.
Detaily zámeny stále nie sú známe a aj hovorca ministerstva tvrdí, že všetko je zatiaľ otvorené. Najviac spomínanou je trojposchodová budova na ulici Malaja Jakimanka č. 10, ktorá je s rozlohou 1 700 m2 nepatrnou časťou zo súčasnej. Ako však podotkol Škoda, "Jakimanka je predaná a nepripadá do úvahy“. Práve táto budova patrí banke, ktorá bola v minulosti spájaná s machináciami smerujúcimi k niekdajšiemu vytunelovaniu banky VÚB. Vhodná budova sa tak stále hľadá. "Všetko v súlade so zákonmi,“ pripomína Škoda.