Opálové bane na Dubníku v obci Červenica pri Prešove znova získavajú na cene. O ložisko drahého kameňa, známe už v stredoveku, a o staré banské diela súperia dve firmy. Spoločnosť Opálové bane a brusiarne z Prešova v nich plánuje obnoviť ťažbu, zatiaľ čo miestna firma Opálové bane Dubník chce pokračovať v dobudovaní banského skanzenu a jeho využívaní na turizmus.
Predmetom ich sporu je predovšetkým baňa Dubník-Libanka. Prvá firma má v nej pridelený dobývací priestor, a druhá povolenie na zabezpečenie banských diel a úpravu náučných chodníkov. Problémom je, že ich podnikateľské zámery sa vylučujú, nakoľko v starých štôlňach nemožno zároveň ťažiť aj vodiť do nich turistov. Navyše je baňa významným zimoviskom netopierov a celá lokalita je v štvrtom stupni ochrany prírody.
"Už viac ako desať rokov to tu dávame dohromady. Snažíme sa svetovú banskú raritu zachrániť v podobe skanzenu. Z vlastných peňazí sme si tu postavili bázu, zrekonštruovali historické štôlne, staré banské diela a vybudovali náučné chodníky," vysvetľuje Otília Novotná, spolumajiteľka spoločnosti Opálové bane Dubník. Firma celoročne ponúka návštevníkom prehliadku bane aj banskej osady pod dohľadom sprievodcu, ako aj hľadanie opálov na vyhradenej ploche. Napríklad týždňové prehrabávanie sa v starej halde stojí tritisíc korún.
Tieto aktivity však bránia firme Opálové bane a brusiarne v príprave ťažby, na ktorú má podľa zákona trojročnú lehotu. Nemôže pracovať na príprave dobývania a jej súper ju do bane nechce pustiť. "Bránia nám v zákonnom práve," sťažuje sa konateľ spoločnosti Ivan Kopor. Dubnický opál je v zozname vyhradených ložísk nerastov, čo znamená, že štát ho musí chrániť, a ak niekto požiada o jeho ťažbu a splní podmienky, pridelí mu dobývací priestor.
Jednou z ciest, ako konflikt vyriešiť, by bolo podľa expertov na banské právo vyradenie ložiska z takéhoto zoznamu. Otázne je množstvo opálu, ktoré by sa v ňom malo nachádzať a výhodnosť ťažby. Podľa geológov je ložisko už vyčerpané, najkrajšie opály sú dávno preč a jeho budúcnosť je v iných hodnotách, predovšetkým v cestovnom ruchu. Myslí si to aj geológ Peter Semrád, podľa ktorého je ťažba opálu v akejkoľvek alternatíve neperspektívna. "Zarážajúce je skôr to, že v chránenom areáli, ktorý má chrániť netopiere aj starú baňu, je dobývací priestor. Ťažba by ju predsa zničila. Bez následkov by to hádam mohlo byť jedine vtedy, ak by sa opál dobýval stredovekým spôsobom," dodáva.
"Obvodný banský úrad v Košiciach pri prideľovaní dobývacieho priestoru postupoval zákonným spôsobom a firma, ktorá ho získala, má právo na dobývanie opálu. Rovnako má právo na zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel za účelom ich záchrany, obnovy, údržby a ochrany druhá firma. Takéto povolenie nie je viazané na existenciu určeného dobývacieho priestoru a naopak. Z obidvoch strán je len potrebné tieto obmedzenia vyplývajúce pre druhú stranu rešpektovať. Pokiaľ sa konfliktom medzi nimi neobmedzuje ochrana výhradného ložiska a neohrozuje bezpečnosť pri výkone povolených prác, tunajší úrad nie je kompetentný vstúpiť do tohto sporu," vysvetľuje pohľad štátnej banskej správy Dušan Čellár, predseda úradu.
StoryEditor