Iba málo Slovákov je ochotných zaplatiť viac za bioprodukty, ktorých cena je od bežných potravín vyššia o 20 až 40 percent.
Farmy, ktoré sa chcú venovať ekologickej výrobe, môžu požiadať o certifikáciu. Jaroslav Drobný zo spoločnosti Naturalis SK, ktorá sa zaoberá inšpekčnou činnosťou a certifikáciou, tvrdí, že ak chce farma získať certifikát, "musí spĺňať všetky hygienické požiadavky a predpisy pre klasické aj ekopotraviny. Na etikete musí byť taktiež označené, že ide o biovýrobok".
Bio za dva roky
Podľa Drobného je "produkt považovaný za biovýrobok až po uplynutí prvých dvoch rokov pestovania, označovaných ako konverzia. Skôr sa certifikát získať nedá. "Živočíšna výroba a výroba biokrmív sa na Slovensku sústreďujú na severe a farmy na západe krajiny sa zameriavajú na potravinárske obilniny a ponúkajú aj širší sortiment výrobkov," dodáva Drobný.
Podľa Juliany Schlosserovej z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho bolo na konci minulého roka zaregistrovaných 266 biofariem. Všetky sa venujú rastlinnej produkcii a viac než 81 percent chová aj hospodárske zvieratá.
Vyššie náklady, vyššie ceny
Elena Bukovská zo spoločnosti Agro Gajary upozorňuje, že vyššie náklady potrebné na výrobu biovýrobkov sa premietnu aj do cien. V porovnaní s bežnými potravinami sú naše ceny vyššie minimálne o 30 percent. Pri ekologickej výrobe je totiž podľa Bukovskej vysoký podiel ručnej práce. Keďže sa vylučuje použitie chemikálií a umelých hnojív, farmári musia odstraňovať škodcov a burinu mechanicky.
Živočíšna ekologická výroba sa farmárom oplatí ešte menej. Podmienky na výrobu biomäsa alebo biomlieka sú totiž náročnejšie. Treba ich rýchlejšie spracovať a v prípade, ak farma vyrába ekologické aj klasické výrobky, musí zabezpečiť oddelenú výrobu. Farmy, ktoré vyrobia tieto produkty, ich však väčšinou nie sú schopné predať za vyššiu cenu, a tak sa "biomlieko stane bežným mliekom", dodáva Bukovská.
Podobný prípad nastane, ak farmár vychová dobytok na bioproduktoch, predá ho však inému výrobcovi, ktorý zvieratá začne kŕmiť bežným krmivom. Ich mäso tak prestáva byť biovýrobkom.
Vladimír Molčan z rožňavskej spoločnosti Corpora Agro, ktorá vyrába ovčie mlieko a syry, naopak, nemá problém predať svoje výrobky na trhu. "Ekologickú výrobu sme spustili pred rokom a naše ceny sú rovnaké, ako pri bežných potravinách, prípadne len o korunu vyššie." Ak aj má firma znížené tržby, podľa Molčana "nám ich dotácie z Európskej únie vyrovnajú".
Problémom je balenie
V porovnaní so zahraničím sťažuje prácu slovenských farmárov aj to, že výrobok musia aj zabaliť. Zahraničné firmy sú však vybavené na balenie aj na distribúciu. Teda v prípade, že domáce farmy predajú svoj tovar za hranice, nemusia sa o balenie starať.
Na prevádzkovanie ekologického poľnohospodárstva pritom dostávajú farmári dotácie zo štátneho rozpočtu aj z Európskej únie. Pri poskytovaní dotácie sa nezohľadňuje množstvo vyrobených produktov, ale iba to, na akej výmere sa poľnohospodárstvo prevádzkuje.
Záujem Slovákov o zdravé stravovanie síce v posledných rokoch stúpa, ale investovať do veľkých technologických liniek sa farmárom neoplatí. Mnoho ľudí by sa aj chcelo zdravo stravovať, ale práve pre vyššiu cenu si to väčšina nemôže dovoliť.
Drobný dodáva, že "v dôsledku nízkej úrody bude cena tento rok pravdepodobne ešte vyššia. Podľa Bukovskej "najmä mladí ľudia a mamičky s deťmi sú ochotní zaplatiť za biovýrobky, ale je ich málo. Naša firma predáva väčšinu produktov do Rakúska, len slovenský trh by nás totiž neuživil". Ekologické farmy sa okrem toho musia vyrovnať aj s konkurenciou zahraničných firiem. Najviac tovaru sa dováža práve zo spomínaného Rakúska a zo susedného Česka.
Ekofarmy vyvážajú
Slovenské ekologické farmy sa preto väčšinou obracajú na zahraničné trhy, kde je dopyt po ich výrobkoch vyšší. Podľa domácich výrobcov sa ani vláda, ani médiá nesnažia o dostatočnú propagáciu biovýrobkov. Bukovská hovorí, že "v čase, keď sa spúšťala ekologická výroba v Taliansku, alebo v Rakúsku, podpora zo strany vlády bola oveľa vyššia, než na Slovensku. Dostávame síce dotácie, ale obchodná záležitosť je iná vec. Propagácia by mala byť kvôli spotrebiteľom vyššia."