Brusel zachránil systém Galileo

Ten bude kľúčový vo viacerých sektoroch hospodárstva, najmä v doprave pri navigácii a platieb mýtneho, ale aj colnej správe, bezpečnosti leteckej dopravy, kontrole tovaru a navigácií obchodných lodí či pri záchranných prácach..
Potom, ako koncom minulého týždňa schválila financovanie projektu, v piatok pred polnocou odstránila poslednú prekážku. Tou bolo dohodnúť sa na spôsobe rozdeľovania zákaziek v rámci projektu medzi jednotlivé európske firmy.
Šanca pre Slovensko
Dohodnutý model počíta s tým, že práce na projekte budú delené do šiestich segmentov, pritom jedna firma alebo konzorcium smie byť hlavným dodávateľom maximálne v dvoch. Toto rozhodnutie si vymohlo Nemecko, ktoré sa obávalo, že pri pôvodných podmienkach by sa nemeckým podnikom ušiel len malý kus koláča z lukratívneho projektu. Aby však z celého systému Galilea, ktorý bude tvoriť 30 satelitov, získali niečo aj iné podniky, víťazná spoločnosť bude zasa musieť časť zo svojej zákazky zadať iným firmám.
Práve ako subdodávatelia by sa mohli uplatniť firmy aj z menších štátov únie ako Slovensko, Česko či Maďarsko, ktoré sa v hlavných projektoch budú len veľmi ťažko presadzovať. Ako v Bruseli povedal pre médiá štátny tajomník slovenského ministerstva dopravy Milan Mojš, "naše firmy budú môcť participovať, ale myslím si, že nie ako hlavní dodávatelia pre tú-ktorú skupinu, ale ako subdodávatelia". Nové kontrakty na výstavbu satelitov (zatiaľ je nad Zemou len jeden Giove-A) sa musia udeliť podľa BBC do niekoľkých mesiacov, inak únia projekt do roku 2013 nestihne.
Rozhodnutie o Galileu by bolo možno padlo ešte skôr, únia však narazila na odpor Španielska. Madrid totiž nesúhlasil s rozhodnutím o umiestnení pozemných riadiacich stredísk, ktorých úlohou je kontrolovať chod satelitov a zabezpečovať prenos signálu z vesmíru na Zem. Strediská budú totiž umiestnené v Taliansku a Nemecku, pritom Španielsko chcelo jedno aj na svojom území. Dostali však "len" bezpečnostné stredisko, ktoré riadi záchranné akcie. Preto ešte vo štvrtok Španielsko hlasovalo proti spusteniu Galilea, čo však prehlasovalo ostatných 26 členov. V snahe predísť budúcim konfliktom sa únia v piatok s Madridom dohodla na zmene formulácie textu tak, že riadiace centrá budú chápané ako celá sieť. Aj španielske bezpečnostné stredisko tak môže byť považované za riadiace centrum.
USA budú stále o krok vpredu
Európska únia si od Galilea veľa sľubuje. Jej cieľom je dostať sa najmä spod vplyvu USA, ktorých navigačný systém GPS má dosah aj na európsky kontinent. Koncom 90. rokov sa práve pre americký systém a jeho vplyv na Európanov dostali Washington a Paríž do sporu a bolo to Francúzsko, ktoré chcelo Galileo čo najrýchlejšie, aby "Američania nemohli Európu večne ovládať". GPS má totiž pod kontrolou Pentagón, ktorý môže svoj systém v prípade akéhokoľvek konfliktu kedykoľvek vypnúť.
Niektorí pozorovatelia však pochybujú o výhodnosti celého projektu. Podľa denníka Times kritici sú presvedčení, že prednosti Galilea budú v čase svojho nástupu v roku 2013 v porovnaní s americkým GPS iluzórne. Americkí analytici totiž v týchto dňoch oznámili, že Pentagón už pracuje na novej verzii GPS. tzv. GPS III, ktorý bude významne modernizovaný v porovnaní s terajším systémom.
Ako informovala stránka Globalsecurity.org, na ktorú sa odvolala agentúra AFP, budúca generácia GPS III by mala výrazne znížiť možnosti rušenia a mala by byť 10-krát presnejšia," tvrdí David Madden z US Air force zodpovedný pre GPS. Galileo pritom mal byť omnoho presnejší než GPS. Zatiaľ čo ten rozlišuje, je schopný určiť pozíciu s presnosťou na 10 m, Galileo by mal už na jeden meter. GPS III sa však výrazne priblíži - na 3,5 m.
Európska únia pritom aj bez GPS III dopredu Američanom ustúpila v bodoch, ktoré by jej umožňovali konkurenciu oproti GPS. Washington a Brusel podpísali v júli dohodu, podľa ktorej sa Galileo prispôsobí novej verzii americkému systému. Američanom prekážal pri Galileu najmä jeho presnejší signál PRS. V prípade väčšieho konfliktu by totiž Američania nemohli rušiť signály Galilea bez rušenia vlastných v rámci svojho signálu M Code. Nakoniec sa im podarilo presadiť, že Galileo bude mať rovnaké kódovanie signálu ako GPS, a teda európsky systém väčšou konkurenciou nebude.
Kritici poukazujú aj na vysoké náklady (celý projekt bude stáť 3,4 miliardy eur). Na ne poukazovalo už konzorcium firiem začiatkom roka. Výsledkom bolo odmietnutie financovania projektu z ich strany a takmer krach celého projektu. Nakoniec ho zachránil Brusel, ktorý sa dohodol na novej forme financovania, a to z rozpočtu únie na roky 2007 a 2008.
Ekonomika a nezávislosť
Únia však oponuje, že aj pri ústupkoch americkej strane má vlastný systém obrovskú budúcnosť. Určite je lepšie, ak nie je závislá od inej mocnosti. Ako pre BBC povedal manažér projektu Galileo Javier Benedicto, aj preto Rusi alebo Číňania modernizujú vlastné systémy.
Ako napríklad informovala agentúra Interfax, v októbri Moskva vyslala na obežnú dráhu jeden z troch nových satelitov systému Glonass a minulý týždeň ho uviedla do prevádzky. Počet satelitov Glonass sa tak zvýšil na desať. Ďalší vypustia Rusi 11. decembra. Čínsky Beidou by podľa China Daily mal zasa pozostávať z 35 satelitov, a to bez ohľadu na to, že Peking sa v roku 2003 pridal k projektu Galileo. Dva z vlastných satelitov už stihol vyslať na obežnú dráhu tento rok.
Okrem toho sú tu ekonomické dôvody. Podľa komisie v roku 2003 mal svetový trh satelitnej navigácie hodnotu 20 miliárd eur, do roku 2010 by to malo byť 250 miliárd eur a do roku 2020 až 300 miliárd eur ročne. Z toho minimálne 98 percent budú tvoriť prístroje na kombinovaný príjem signálov z GPS a Galilea. EK predpokladá, že iba v Európe vďaka Galileu vznikne viac než 100-tisíc pracovných miest v lukratívnom IT sektore.