Úder pre veterné elektrárne

A bez nich nemajú elektrickú energiu, ktorú vyrobia, ako dodávať svojim odberateľom. Hoci existujúce tri veterné parky k prenosovej sústave po počiatočných problémoch pripojené sú.
Napriek odporúčaniam Európskej komisie zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na produkcii elektrickej energie, spomedzi ktorých patria veterné elektrárne k tým najmenej problémovým, pri ich výstavbe kladú štátne inštitúcie stále dosť prekážok. Povolenie na výstavbu veternej elektrárne musí investorom vydať ministerstvo životného prostredia, ornitológovia na základe pozorovaní migrácie vtákov na danom území, ako aj ministerstvo obrany a obce či mestá, ktoré majú tiež jedno z rozhodných slov pri vydaní stavebného povolenia.
A aby toho nebolo málo, najnovšie sa do tohto procesu zapojila aj SEPS. Tá svoje rozhodnutie zdôvodňuje technologickou "nevyspytateľnosťou" veterných elektrární ako zdroja elektriny. Na otázky týkajúce sa rozhodnutia, ktoré znamená dočasne stop pre nové veterné elektrárne, nám včera hovorca SEPS Igor Gallo neodpovedal.
Veterná elektrina nemusí produkovať elektrinu práve vtedy, keď bude potrebná. Podľa jej producentov sa však dá tento problém riešiť integráciu s inými zdrojmi elektrickej energie.
Traja statoční
Funkčné veterné parky sú na Slovensku v súčasnosti tri. A podľa posledného vývoja sa kladie pri výstavbe ďalších čoraz viac prekážok. Už vlani chcela začať s výstavbou veterného parku pri meste Hlohovec a obci Bojničky spoločnosť Solar Plus Slovakia. Jej projekt výstavby veternej elektrárne s celkovým výkonom šesť megawattov však dodnes existuje len na papieri.
"Stále čakáme na záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia. To ho však podmieňuje rozhodnutím ministerstva obrany. Náklady na štúdie, ako môže výstavba veterného parku ovplyvniť ráz krajiny a prekážať radarom vojska, si však musíme hradiť sami," konštatuje konateľ Solar Plus Slovakia Dušan Kuruc. O výstavbu veterných elektrární sa firma zaujíma už od roku 2004. Po vydaní záverečného stanoviska rezortu životného prostredia, stavebného povolenia a samotnej realizácii výstavby počíta s ďalšou štúdiou o pripojiteľnosti, vydaním rozhodnutia o podmienkach pripojenia a zakúpením požadovaného transformátora. Jej zámery môže však rozhodnutie SEPS ešte zdržať. Podobne je na tom aj spoločnosť E-Energia, ktorá plánuje postaviť veterný park v okolí obcí Jaslovské Bohunice, Malženice a Radošovce s celkovým výkonom 40 megawattov elektrickej energie.
Aj konateľa spoločnosti E-Energia Rastislava Huttu rozhodnutie prevádzkovateľa prenosovej sústavy prekvapilo. "S výstavbou veterného parku sme chceli začať na jeseň tohto roka. Vtedy sme pôvodne počítali aj s rozhodnutím SEPS o podmienkach na pripojenie do elektrizačnej sústavy, na rozvod a prenos elektrickej energie. Je možné, že ak dovtedy nebudú známe závery štúdie o vplyve veterných elektrární na elektrizačnú sústavu Slovenska, začneme neskôr," pripúšťa Hutta.
Developeri stoja
Podľa informácií uvedených na internetovej stránke SEPS by mali byť prvé stanoviská SEPS k žiadostiam o výstavbu veterných elektrární známe na konci tohto alebo na začiatku budúceho roka. Integrácia elektrickej energie z veterných elektrární s inými zdrojmi elektriny nemusí byť podľa predsedu Združenia pre veternú energiu Slovenska Patrika Križanovského vôbec problémom. "Zvládli to krajiny Európskej únie od Španielska až po Dánsko. Rozhodnutie SEPS, ktorá posunula vydávanie ďalších rozhodnutí o pripojení k rozvodnej sieti, môže naštrbiť plány developerov. V susednom Česku plánujú pripojiť bez špeciálnych opatrení veterné elektrárne s celkovým výkonom 800 až 1 000 megawattov. U nás dosahuje výkon troch pripojených len päť megawattov," hovorí.
Podľa Európskej asociácie veternej energie má elektrická energia z vetra pokryť do roku 2015 spotrebu až 50 miliónov Európanov. Európska komisia oznámi balíček pravidiel na využívanie obnoviteľných zdrojov elektrickej energie už dnes. Pri napĺňaní ich kvót v oblasti veternej energie môžeme mať po posledných krokoch SEPS problémy.

Veterné elektrárne na Slovensku
Lokalita Výkon
Cerová (Záhorie) 2,6 MW
Skalité (Kysuce) 2,0 MW
Ostrý vrch (Myjava) 0,5 MW
Zdroj: Hospodárske noviny