Pripravuje novú koncepciu exportnej politiky a inštitucionálneho usporiadania podpory exportu. "Chceme vstúpiť na finančné trhy, kde by sme si od našich komerčných partnerov, komerčných bánk, požičali zdroje na financovanie stredno- a dlhodobých projektov," tvrdí generálny riaditeľ Eximbanky Igor Lichnovský.
Liberáli hovoria o štátnej podpore ako o nesystémovom kroku v trhovej ekonomike. Aký je váš názor?
Ja nie som liberál, som pragmatik a je to prax zaužívaná na celom svete. Pretože nie každý export môže byť jednoduchý, ale sú určité záujmy, ktoré sa snažím presadiť. Či už je to zamestnanosť, alebo podpora nejakého konkrétneho sektora, aby sa rozvíjal a bez štátnej podpory sa nerozvíja. Nevidím dôvod, prečo by nemohla Slovenská republika v tomto smere podporovať export, keď všetci vieme, že export je v podstate jedna z mála možností, kde môže ešte ekonomika rásť.
Inštitúcie na podporu exportu majú rôzne formy. Sú to agentúry s podporou štátov, obchodných komôr, prípadne záujmových skupín. Je správne, ak štát podporuje tieto aktivity, alebo existuje niečo iné, efektívnejšie?
Tak ako som už naznačil, sú určité oblasti, ktoré by pre súkromný sektor nemuseli byť efektívne, zaujímavé, ale z hľadiska dlhodobejšieho a strategickejšieho sú pre daný štát potrebné. Čiže, ten štát má túto svoju funkciu plniť aj v iných oblastiach, v ktorých je nezastupiteľný, kde sa súkromný sektor ani netlačí. Takisto si neviem predstaviť, že by súkromný sektor podporoval export, ktorý nie vždy je komfortný a bezproblémový. Sú odvetvia, oblasti, kde musíte tým exportérom pomôcť. Na druhej strane, ako pri všetkých týchto exportných agentúrach, či sú také, alebo onaké, vždy je tam vplyv štátu, či to je účasť, podiel v obchodnej spoločnosti, prepojenia na štátny rozpočet, napríklad, ako v Nemecku, alebo je tam zapojenie verejnoprávnych inštitúcií. Čiže, nemyslím si, že je rozhodujúca forma, skôr podstata toho, čo tá inštitúcia robí.
Vláda prijala materiál pod názvom Aktualizácia teritoriálnej a komoditnej orientácie podpory exportu, možnosti vyššieho využitia poisťovacej kapacity a optimalizácie podielu cudzích zdrojov na financovaní Exportno-importnej banky Slovenskej republiky. Čo v ňom je?
Ten materiál vznikol v pracovnej podobe, keď som nastupoval ja do vedenia a myslím si, že nám pomohol na jednej strane zanalyzovať to, čo u Eximbanky je, a sú tu aj dobré veci, to nepopieram. Umožnil pozrieť sa trošku do budúcnosti, urobiť si taký sumárny pohľad na to, čo by Eximbanka mala a mohla robiť, a to, čo sme, samozrejme, na základe impulzu vlády z mája tohto roku pripravili materiál. Tie hlavné body sú v tom materiáli rozhodené. Máme záujem, aby Eximbanka podporovala všetky strednodobé a dlhodobé investície alebo obchodné operácie prostredníctvom finančných, bankových a poisťovacích produktov. Máme záujem, aby sme mohli v budúcnosti podporovať stredné a malé podniky a takisto orientovať túto podporu na export tovarov a služieb s vyššou pridanou hodnotou, čiže, nie na čistú námezdnú prácu.
Ako je to s peniazmi? Poistenie exportných rizík je náročné na finančné krytie a Eximbanka už vyčerpala zdroje, ktoré mala k dispozícii...
Chceme vstúpiť na finančné trhy, kde by sme si od našich komerčných partnerov, komerčných bánk, požičali zdroje na financovanie stredno- a dlhodobých projektov. Je tam drobná požiadavka na štát, ktorá je v súlade s legislatívou EÚ, teda vyrovnávanie negatívnej úrokovej marže. Ale my v podstate s malým objemom peňazí, 80 miliónov korún zhruba na obdobie šesť rokov, sme schopní poistiť rádovo vysoký objem exportu v oblasti vstupu na finančné trhy, oblasti vyrovnávania negatívnej úrokovej marže. Otázka poistenia operácií, či už finančnej, politickej alebo komerčnej časti je veľmi dôležitá. Tu chceme naše poistné fondy poistiť tak, aby sme mohli zvýšiť naše angažované poistenie do takej výšky, ktorá by korelovala s tým, aký je predpokladaný export.
Spomínali ste, že chcete spolupracovať s tunajšími bankami. Máte už vytypovaných partnerov?
Máme záujem o spoluprácu s viacerými bankami, lebo niektoré investičné projekty sú takého veľkého charakteru, že ani tie veľké banky často nie sú pripravené vstúpiť do financovania sólovo. Radšej to riziko rozdelia tým, že idú do projektu s ďalšími komerčnými bankami. Pretože často ide o investície rôzneho charakteru, ktoré sa dajú nejako diverzifikovať, snažíme sa postupovať čo najobozretnejšie. Stále ide o riziká.
Sú tam medzi tými bankami aj medzinárodné bankové domy?
Sú to predovšetkým inštitúcie, ktoré pôsobia v ekonomike.
A čo spolupráca s medzinárodnými zaisťovňami?
To je, myslím si, bežný postup. Každé riziko sa rozdeľuje na dve časti. To obchodovateľné sa dá zaistiť, to druhé nie. Jednoducho preberáte na seba riziko celého toho produktu. Väčšina krajín EÚ, vybraných štátov Európy, prípadne iných kontinentov sa dajú zaistiť. Čiže, my tam skutočne spolupracujeme s veľkými bankovými zaisťovňami.
Prípady poistenia politického rizika sú skôr výnimkou, ale keď dôjde k tomu poisteniu alebo plneniu, stojí to veľmi veľa...
To závisí od objemu obchodu, ktorý sa poisťuje. No treba tu povedať, že obchod sa prehodnocuje podľa interných hodnotení, ale aj medzinárodné ratingové agentúry na hodnotenie tohto rizika. Nepredvídateľným komplikáciám sa vyhnúť nedá. A tu musí byť pripravená celá naša spoločnosť, že pokiaľ urobíme ten obchod, môže k tomu dôjsť. Je to veľmi nepríjemná záležitosť a myslím si, že aj mnohí z našich pracovníkov sú dostatočne skúsení, aby vedeli zvládnuť takéto situácie. Potrebujeme vybudovať oddelenie herného rizika, aby sme minimalizovali takéto problémy.
Viete dnes posúdiť riziká investícií napríklad v Nigérii?
Existuje katalóg rizikovosti jednotlivých krajín, ktoré vydávajú renomované medzinárodne agentúry. Závisí od investora, ako aj od poisťovacej spoločnosti, ako sa rozhodnú. Zoznam sa pravidelne aktualizuje, takže sa dá relatívne dobre analyzovať, či je investícia bezpečná alebo nie. Existujú aj iné procesy posudzovania rizík v krajine, ktoré sú založené na iných postupoch.
Hľadá Eximbanka sama nejaké výhodné možnosti investícií pre klientov?
Nemáme o tom technické ani komerčné vedomosti. Eximbanka by mala byť pripravená predtým, ako investori chcú vstúpiť na trhy, a mala by byť pripravená poskytnúť fundovanú informáciu, že vie ošetriť ich obchod. Chcem, aby skutočne fungovalo to, že budeme mať nadviazané vzťahy s tými základnými teritóriami, ktoré sú dnes k dispozícii. Súčasný stav nie je dostatočný. Podľa mňa by ich malo byť 30 až 40. Keď príde za vami podnikateľ s nejakou požiadavkou, ja budem vedieť, že áno, máme tam partnera, cez ktorého keď budeme robiť, tak máme určitý stupeň istoty.
Na slovenských zastupiteľských úradoch sú obchodní radcovia alebo odborníci, ktorí sprostredkúvajú investičné služby. Spolupracujete s nimi?
Pokiaľ som mal možnosť komunikovať s veľvyslanectvami, ich záujem tam je. Nehovorím, že sú vždy možnosti, ale záujem je. Zhodou okolností som sa nedávno zúčastnil na prvom zasadnutí expertnej rady, tvorenej zástupcami všetkých rezortov a všetkých štátnych, ale aj zamestnávateľských organizácií. Vidím tam snahu, že sa chce niečo spraviť, a to je podstatné. Všade vo svete sa tomu pripisuje vysoká dôležitosť. Či už sú to Spojené štáty, či je to Čína, tak ten štát má svoje záujmy a musí ich nejakým spôsobom presadiť. Máme snahu aktivizovať všetko to, čo je k dispozícii. Niečo pracuje lepšie, niečo horšie. Chceme, aby skutočne bol v tom nejaký homogénny prvok.
Považujete špeciálnu výrobu za dobrý vývozný artikel?
Keď som to porovnával s inými krajinami, tak je to určite dobrý vývozný artikel. Slovensko by sa v tomto smere nemalo pozerať inak ako ostatné štáty. Samozrejme, že máme všetci proti tomu určité výhrady, ale iná vec je vývoz špeciálnej produkcie do krajín, ktoré, by som povedal, sú svojím spôsobom monitorované. Existujú rôzne komisie, ktoré sa k tomu vyjadrujú. My, pokiaľ viem, s tým problém nemáme.
S vývozom špeciálnej techniky býva spojené aj zvýšené riziko, že objednávateľ za tovar nemusí zaplatiť...
Máte pravdu, sú však na to vypracované medzinárodné štandardy a postupy. Samozrejme, platí aj to, že v krajine, ktorá sa nachádza na zozname rizikových regiónov, je postup posudzovaný veľmi obozretne, prípadne sa takýto obchod nerealizuje.
Kto je Igor Lichnovský
Pôsobil ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva štátnej spoločnosti Biont so základným imaním presahujúcim miliardu korún, zaoberajúcej sa high-tech technológiami najmä z oblasti medicíny vrátane obhospodarovania cyklotrónu. Predtým podnikal a začiatkom 90. rokov bol členom predstavenstva Union poisťovne. V 80. rokoch päť rokov pôsobil ako obchodný delegát na veľvyslanectve Československa v líbyjskom Tripolise.
StoryEditor