Solivary Prešov definitívne končia. Okresný súd v Prešove súhlasil s návrhom samotnej spoločnosti z polovice mája, aby išla do konkurzu. Dôvodom mala byť jej neschopnosť splácať záväzky. "Spoločnosť bola insolventná a v predĺžení," zdôvodnil pre HN dve základné podmienky podania návrhu na konkurz predseda Predstavenstva Solivarov Andrej Varchola.
Podnik sa už dávnejšie netajil tým, že nemá financie, víziu a pravdepodobne skončí. Navyše sa v ňom odohrávala čudná hra s majetkom. Samotný vlastník, 1. Garantovaná, ktorý mal voči Solivarom pohľadávku, ich zbavil majetku. Pohľadávka takmer za tridsať miliónov eur vznikla ešte v časoch, keď sa štát zaručil za úver na sprístupnenie ložiska v Zbudzi a za výstavbu závodu v Michalovciach. Pohľadávka slúžila pôvodne na zvýšenie kapitálu v Solivaroch, potom sa dostala do rúk štátu, neskôr k spoločnosti Penta, až nakoniec skončila vo firme pod kontrolou 1. Garantovanej.
Konkurzu tak predchádzalo speňažovanie majetku Solivarov formou exekúcií od leta minulého roku.
Dražilo sa všetko
Prešovský závod, rozostavaný areál ložiska soli v Zbudzi, nedokončenú prevádzku v Michalovciach, know-how i značku podniku a obchodné meno, to všetko získala vo viacerých dražbách spolu asi za osem miliónov eur spoločnosť Kolifaktor, ktorá je klientom finančnej skupiny J&T. Tej istej finančnej skupiny, ktorá pred troma rokmi získala vplyv v Solivaroch cez 1. Garantovanú a do ich vedenia dosadila svojich manažérov s cieľom oživiť firmu. Neskôr hlavní akcionári 1. Garantovanej rozhodli, že aktíva firmy, podobne ako Nováckych chemických závodov, štúdia Koliba či Ski Jasná Nízke Tatry, predajú. "Zo zostávajúceho majetku sa sotva uhradia záväzky Solivarov voči veriteľom. V podniku zostali nejaké pohľadávky a hnuteľný majetok. Viac ako stopäťdesiat ľudí príde o prácu, záväzky voči nim si však firma splní," ubezpečuje Varchola.
Budúcnosť je v Zbudzi
Čo bude ďalej na Slovensku s biznisom so soľou závisí od spoločnosti Kolifaktor. Budúcnosť je podľa Varcholu v ložisku v Zbudzi, do ktorého by bolo potrebné investovať okolo tridsať miliónov eur. Ložisko neďaleko Michaloviec malo byť podľa pôvodných plánov už dávno využívané. Má kvalitné zásoby soli na desiatky rokov, ktoré by umožnili efektívnu prevádzku Solivarov. V Michalovciach zase leží uskladnená kedysi špičková a drahá technológia. Do projektu ťažby a spracovania soli mienil štát, ktorý bol v polovici deväťdesiatych rokov majoritným vlastníkom Solivarov, vložiť dve miliardy korún, čo je 66 miliónov eur. Po preinvestovaní približne štyridsať miliónov eur, nedostatku ďalších peňazí a rôznych komplikáciách, projekt krachol.