Bývalý šéf Siemensu Klaus Kleinfeld má novú prácu. Od 1. októbra nastupuje ako prezident amerického hlinikárenského koncernu Alcoa a bude zodpovedať za všetky prevádzkové aktivity. Stane sa tak druhým najvyššie postaveným manažérom v spoločnosti a zároveň korunným princom. Predseda predstavenstva Alain Belda chce totiž na budúci rok odísť do dôchodku, píše denník Financial Times Deutschland (FTD).
Tučné "prískočné"
S novým miestom prichádza nielen sťahovanie do New Yorku, ale aj finančné bonusy. Kleinfeld dostane "prískočné" 6,5 milióna dolárov, v prepočte 162,2 milióna korún, finančnú podporu pri sťahovaní zhruba 1,2 milióna dolárov a balík akcií za milión dolárov.
Jeho ročný plat je však výrazne prepojený s výsledkami spoločnosti. Kleinfeld dostane základný plat 1,4 milióna dolárov, no spolu s prémiami za dobré výsledky a ďalšie bonusy môže ročne zinkasovať až 6,1 milióna dolárov, čím prekoná svoj plat v Siemense vo výške 3,6 milióna eur, v prepočte 121,2 milióna korún. Ak by bol nútený odstúpiť ešte pred vypršaním zmluvy alebo Alcoa bude predaná, má nárok na dva ročné platy, dodáva FTD.
Úplatky pre diktátora
Kleinfeld musel na nátlak akcionárov a dozornej rady opustiť Siemens, hoci interné ani policajné vyšetrovanie korupčnej aféry doteraz neodhalilo žiadne spojenie medzi ním a systémom čiernych kont.
Siemens na interné prešetrenie korupcie najal právnickú kanceláriu Debevoise & Plimpton, ktorá prakticky každý deň odhaľuje nové nezrovnalosti. Tentoraz sa týkajú obchodov v Indonézii a Číne.
Podľa Süddeutsche Zeitung vzniklo podozrenie, že elektrárenská divízia podplácala v Indonézii. Od februára 1998 do decembra 1999 malo z účtov koncernu odísť zhruba 19,7 milióna eur na konto vo Vaduze ako "neutrálna platba". V internom účtovníctve však prevod figuroval pod názvom Paiton Indonézia.
Siemens mal koncom 90. rokov postaviť uhoľnú elektráreň Paiton II s výkonom 1 200 megawattov a zmluva v hodnote 1,2 miliardy dolárov bola podpísaná za prítomnosti vtedajšieho kancelára Helmuta Kohla a indonézskeho diktátora Suharta. Istý vysoko postavený indonézsky manažér označil kontrakt ako "chápadlo korupčných zvykov suhartovského klanu".
Bez sprostredkovateľa to nejde
Ďalšie podozrenia sa týkajú Číny, ktorá je pre Siemens dôležitým trhom a jeho ročný obrat sa tu vlani medziročne zvýšil o 39 percent takmer na päť miliárd eur, píše týždenník WirtschaftsWoche. Podľa neho tu korupcia zasiahla až polovicu obchodov.
Dôvodom sú vplyvní šéfovia v zastúpení Siemensu, ktorí sú nezávislí od mníchovskej centrály a spolupracujú s množstvom agentov a sprostredkovateľov. "Zhruba 90 percent obchodov v Číne sa uskutočňuje cez sprostredkovateľov," povedal pre týždenník nemenovaný manažér Siemensu. "Bez nich tam nejde vôbec nič."
Práve zmluvy s týmito sprostredkovateľmi a s nimi spojené nezúčtované platby v hotovosti sú v centre pozornosti interného vyšetrovania.
No interní vyšetrovatelia majú čoraz ťažšiu úlohu. Čínske zastúpenie totiž svojim zamestnancom poskytuje bezplatne advokátov z jednej z najväčších svetových kancelárií Baker & McKenzie.
Právnici im radia, ako majú odpovedať na otázky vyšetrovateľov. Lenže táto služba je spojená s podmienkou, že pracovníci nesmú povedať nič, čo by zaťažilo kolegov alebo zamestnávateľa. V opačnom prípade si musia nájsť právnika za vlastné peniaze.
Vyšetrovatelia narážajú aj na ďalšie prekážky. Nemôžu totiž z Číny vyviezť dôkazové materiály, ktoré sa týkajú objednávok čínskych štátnych podnikov. V podobnej situácii sú aj v Rusku, kde už colníci zhabali dokumenty o obchodov Siemensu v tejto krajine, dodáva WirtschaftsWoche.
Uvítacie balíky lákajú
Kým tučné odstupné pre topmanažérov neustále vyvoláva kritiku akcionárov aj médií, ako napríklad 210 miliónov dolárov pre bývalého šéfa Home Depot Roberta Nadrelliho, o uvítacích balíčkoch sa veľmi nehovorí. K najprominentnejšiemu príkladu patrí predseda Predstavenstva Hewlett-Packard Mark Hurd, ktorý pri nástupe v roku 2005 zinkasoval dvadsať miliónov dolárov. Súčasťou dohody bolo aj to, že ciele, ktoré musela firma splniť v roku 2005 a 2006, boli splnené ešte pred jeho príchodom. Rovnakú sumu dostal aj nový šéf Fordu Alan Mulally, hoci automobilka vlani vykázala rekordnú stratu trinásť miliárd dolárov.