Britský ropný koncern British Petroleum (BP) bol kedysi prvý, ktorý získal prístup k bohatým náleziskám v Iraku. Ak sa po víťazstve USA budú nanovo prideľovať licencie na ťažbu, nemieni sa BP nechať vyšachovať, a preto využíva svoje dobré vzťahy s premiérom Tonym Blairom.
Podľa časopisu Spiegel lord Edmund John Philipp Browne of Madingley mal koncom októbra oznámiť štvrťročné výsledky BP, no zrazu prelomil verejné tabu. Pred zhromaždenými novinármi šéf BP otvoril tému, ktorej sa väčšina v brandži vyhýba: útoku na Irak. Veta, ktorú vtedy lord Browne povedal, bola zamotaná a pozoruhodná zároveň: "Jednoznačne sme dali najavo, že mienime zabezpečiť, aby pri výbere ropných firiem, ktoré po zmene režimu prídu do Iraku, platili rovnaké pravidlá." Jeho kolegovia z brandže vtedy len pokrútili hlavou nad touto neopatrnou vetou, ktorú totiž mohli veľmi ľahko zneužiť kritici britskej a americkej politiky. Naznačoval azda Browne, že americký prezident George W. Bush mieni americkým koncernom dopomôcť k lukratívnym právam v Iraku? Apeloval na vlastnú vládu, aby taktiež intervenovala v prospech svojho priemyslu? Či azda šéf BP potvrdil teóriu vojny o ropu?
BP POTREBUJE IRAK
Fakt, že Browne začal hovoriť, keď ostatní ropní bossovia mlčia, svedčí najmä o jednej veci: BP nemá na Blízkom východe čo stratiť, naopak, môže veľa získať. Ak si totiž chce zabezpečiť podiel na zdrojoch Iraku, má čo doháňať. Rusi, Taliani z Eni či Francúzi z TotalFinaElf boli rýchlejší a bezohľadnejší, keď uzatvorili predbežné dohody s irackým režimom, ktoré z diplomatických dôvodov budú musieť aspoň čiastočne rešpektovať aj nástupcovia Saddáma Husajna. Emisári amerických koncernov údajne už v súčasnosti v tajnosti rokujú s Iračanmi v exile. BP sa tak dostal medzi dva mlynské kamene. Ako výlučne britský subjekt sa nemôže otvorene dohodnúť s nepriateľmi dvojice Bush -- Blair a musí čakať na pád S. Husajna, hoci napokon z toho bude mať menšie výhody než Američania.
Niet preto divu, že šéf BP verejne žiada čestnú hru a niekoľko úspechov v hre o ropu potrebuje. Rok 2002 sa totiž niesol v znamení chýb a problémov. BP totiž viackrát v priebehu niekoľkých týždňov musel zrevidovať ambiciózne ciele rastu ťažby nadol a výhovorky, že hurikán v Mexickom zálive rozhádzal prognózy, jeho imidžu nepomohli. Odborníci sa oprávnene pýtali, či najhodnotnejšia spoločnosť Európy plánovala tak neprofesionálne. Aj séria nehôd na Aljaške naštrbila dovtedy nepoškvrnený imidž BP. A tak sa vynorila otázka, či by vojna v Iraku nepomohla koncernu. Keď obavy z vojny zvýšili ceny ropy, čistý zisk BP v 4. štvrťroku 2002 stúpol takmer o 50 % na 2,64 mld. USD. Navyše väčšina nevyužitých nálezísk v Iraku veľmi dobre zapadá do dlhodobej Browneovej stratégie, ktorej cieľom je obmedziť závislosť BP od ťažby v Severnom mori a na Aljaške a vybudovať nové, ziskové centrá.
MAŠINÉRIA LOBINGU SA ROZBEHLA
Úzke vzťahy BP a T. Blaira sú hlavnou príčinou, že koncern si vyslúžil prezývku "Blair Petroleum". T. Blair totiž vyzdvihol E. Browneho do šľachtického stavu, obaja sa pravidelne stretávajú na Downing Street 10, bývalá Blairova asistentka Anji Hunterová sa v roku 2001 stala tlačovou hovorkyňou Browneho a bývalý šéf BP lord Simon mal v Blairovom kabinete funkciu ministra obchodu. A takýchto prepojení je oveľa viac, takže je viac než pravdepodobné, že britská vláda sa vo Washingtone prihovorí za svoju spoločnosť.
Samozrejme, BP nezbankrotuje, ak sa nedostane k irackým zdrojom. Najväčšiu ranu dostali Briti v roku 1972, keď Irak znárodnil všetky ropné náleziská, no z tohto šoku sa už zotavili a Browne ešte pred pamätnou októbrovou vetou vzbudzoval dojem, že sa Iraku úplne vzdal. Zo šiestich regiónov, v ktorých chce BP vybudovať nové centrá (Trinidad, Mexický záliv, Angola, Indonézia, Rusko a Azerbajdžan), sa len Azerbajdžan nachádza v susedstve Iraku. Ak sa však iracké zdroje sprístupnia, bolo by ekonomicky hlúpe prenechať ich iným.
RIZIKÁ VOJNY
Z pohľadu BP by však oveľa horšie dôsledky mala situácia, keď by sa rýchla intervenčná vojna vymkla spod kontroly. Ak totiž invázia USA vyvolá v islamskom svete reťazovú reakciu, ohrozí viac než len spoločné podniky BP v Saudskej Arábii. Mnohí ropní analytici sa obávajú, že vojna sa môže zmeniť na druhý Suez. Spiegel vysvetľuje, že britská intervencia v oblasti Suezského prieplavu v roku 1957 rozhnevala celý arabský svet, čo poškodilo Shell a BP, položilo základ na vznik Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a v 70. rokoch vyvolalo vlnu znárodnenia. BP vtedy v Kuvajte prišiel o mnohé svoje podiely, no po vstupe amerických vojsk tu opäť založil spoločné podniky. Kuvajt dokonca preukázal britskému koncernu veľkú česť: bol totiž prvý, ktorého pozvali naspäť.