Post šéfa veľkej banky vnímajú ľudia najmä cez určite zaujímavý plat či spoločenský status. Ako ho však vníma človek, ktorý na čele banky stojí?
-- V momente, keď mi akcionár ponúkol túto možnosť, bol som prekvapený, že mojou reakciou nebola obrovská radosť alebo zadosťučinenie. Skôr som pocítil nával zodpovednosti. Za zamestnancov, klientov, vo vzťahu k akcionárovi, ktorý, samozrejme, očakáva určité výsledky a splnené ciele. A tento pocit bude dominantný počas celého obdobia vo funkcii.
Dá sa vôbec pri takejto ponuke hovoriť o uvažovaní -- vezmem to, nevezmem?
-- Určite áno. Vždy je možnosť voľby, povedať áno alebo nie. No v mojom prípade neprichádzalo do úvahy túto ponuku odmietnuť, vôbec som neuvažoval o tom, že by som funkciu nezobral. Samozrejme, vždy je čas na rozmyslenie, druhá strana neočakáva okamžitú odpoveď, ale rovnako neočakáva, že poviete nie (smiech).
Už desať rokov sedíte v predstavenstve banky, zmenilo sa vymenovaním do funkcie jeho predsedu vôbec niečo na vašej práci?
-- Vnútri banky ani nie. Už v minulosti sme s Rainerom Franzom (bývalý generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatra banky, pozn. red.) mnohé rozhodnutia robili spoločne. A nechával mi aj obrovský priestor robiť veci samostatne. Zmenu cítim skôr navonok. Stal som sa prvým, na ktorého sa pozerá svet okolo nás, keď sleduje Tatra banku a personifikuje jej šéfa s inštitúciou.
Ste prvým Slovákom na jej čele, v prípade veľkých bankových domov to nie je ešte úplne samozrejmé.
-- Naša banková skupina chce mať podľa možnosti lokálne vedenie a naozaj to tak je. Stratégia iných skupín sa môže odlišovať a aj preto je stále tak veľa zahraničných topmanažérov. No zahraničné firmy sa väčšinou nepozerajú na to, akej ste národnosti, ale na vaše schopnosti.
Vnímali ste svoje dlhoročné pôsobenie v predstavenstve aj ako určitú prípravu práve na súčasný post?
-- Keď sa na to pozriem spätne, tak áno. Samozrejme, pred troma rokmi som to tak nevnímal, no je to asi tak. Banky pravdepodobne chcú počkať, kým domáci manažéri budú mať viac skúseností, prípadne chcú priniesť svoju firemnú kultúru a na to využijú aj zahraničného riaditeľa. No je pravda, že obzvlášť v bankovníctve je Slovákov s bohatými skúsenosťami z vrcholného riadenia stále pomerne málo a ich výber nie je jednoduchý.
Pripravujete ako nový generálny riaditeľ aj nejaké zmeny?
-- Pre každú firmu je zdravé, ak sa štýly riadenia striedajú. Akcionár očakáva zmeny, nebudú však výrazné a neprinesú zmenu našej stratégie. Potrebujeme doladiť určité veci, prispôsobiť svoje fungovania, spôsob, akým prinášame produkty a služby. Zmena je v súčasnom svete permanentná, menia sa klienti, ich potreby a nároky, a tak sa musí meniť aj banka.
Aký je slovenský klient?
-- Dnes je oveľa vyspelejší a náročnejší ako pred desiatimi rokmi. To vidno aj v produktovej škále, ktorú využíva. Vyššie sú tiež jeho nároky na slobodu výberu nielen produktov, ale aj ich poskytovateľov. Navyše do toho vstupuje fenomén ochrany spotrebiteľa. Snahy regulátorov trhu o čo najvyššiu transparentnosť prostredia, ochranu a mobilitu spotrebiteľov neobchádzajú ani banky.
Bude regulácia naďalej silnieť?
-- Áno. A nebude to len ochrana ľudí, ale aj boj proti terorizmu, praniu špinavých peňazí, snaha o stabilitu bankového sektora pomocou nových pravidiel pre kapitálovú primeranosť. S trochou irónie to vyzerá tak, že banky budú o chvíľu všetok svoj čas na vývoj a investície míňať práve na splnenie požiadaviek regulátorov. Môže sa stať, že budú mať čoraz menej priestoru na inovácie pre samotného zákazníka. Jeho ochrana je, samozrejme, potrebná, no stopercentná byť nemôže a ani banky nie sú bezodné studne na peniaze. Hrozí, že nebudú novinky prinášať tak rýchlo, ako by chceli.
Má už slovenský klient definitívne vybranú svoju peňažnú inštitúciu, alebo sa ešte dajú očakávať výraznejšie zmeny v postavení a sile bánk?
-- Podiely na trhu sa už niekoľko rokov menia len veľmi málo, no ľudia aj vzhľadom na ich rastúcu mobilitu a napríklad internet banking majú možnosti využívať služby aj viacerých bánk. Môže sa stať, že niekto príde s produktom, pomocou ktorého získa určitú výhodu, no tá je vždy len krátkodobá a je otázkou troch až šiestich mesiacov. Takže výrazné zmeny sa nedajú očakávať.
A čo sa týka počtu hráčov na trhu, bude trendom posun smerom k redukcii ich počtu na niekoľko veľkých bánk?
-- Pravdepodobne áno. Na jednej strane vo veľkom korporátnom bankovníctve je silné konkurenčné prostredie a veľké tlaky na ziskovosť. V minulosti ponúkalo veľmi zaujímavé výnosy, no dnes už to neplatí. Na druhej strane v retailovom bankovníctve a pri malých a stredných podnikoch potrebujete mať určitý počet klientov, aby ste vzhľadom na vysoké fixné náklady boli ziskový. A to bude tlačiť na fúzie či partnerstvá menších bánk, alebo ich budú kupovať väčší hráči. Vzhľadom na to, že trh je rozdelený a podiely jednotlivých bánk na ňom sú stabilné, možno očakávať, že konsolidácia ich počtu je nevyhnutná.
Dá sa odhadnúť ich počet v budúcnosti?
-- Banka potrebuje zhruba 300-tisíc klientov, aby bola zisková v oblasti retailu. Z toho sa dá vychádzať.
Viete dnes už povedať, aká bude vaša profesijná budúcnosť?
-- Som v tejto pozícii len niekoľko dní a neprináleží mi plánovať ďalšie kroky v kariére. Plne sa teraz sústredím na ďalšie napredovanie banky.
Kto je Igor Vida
Igor Vida od 1. júla zastáva funkciu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Tatra banky. Od roku 1991 pracoval na devízovom oddelení Slovenskej štátnej sporiteľne. V septembri 1992 začal pôsobiť v Tatra banke na pozícii vedúceho oddelenia peňažných a devízových trhov. Od roku 1994 do roku 1996 zastával pozíciu riaditeľa odboru Treasury a v nasledujúcich rokoch riaditeľa odboru Treasury a Investičného bankovníctva. V apríli 1997 sa stal prokuristom a v decembri toho istého roku členom Predstavenstva Tatra banky so zodpovednosťou za oblasť retailového bankovníctva a treasury. Igor Vida je členom viacerých orgánov finančných i nefinančných organizácií. Vyštudoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.