Vo vývoji slovenskej ekonomiky do roku 2013 by sa postupne malo zmierňovať v súčasnosti značné zaostávanie hospodárskej výkonnosti. Rozhodujúcim determinantom prekonávania technologickej a inovačnej medzery Slovenska za vyspelým svetom bude prílev priamych zahraničných investícií. Napriek výraznému zmierneniu zaostávania za európskou pätnástkou (46 percent HDP na obyvateľa v roku 1996, resp. 51 percent v roku 2002) nemožno očakávať, že ekonomická výkonnosť SR v roku 2013 prekročí hranicu 75 percent priemeru EÚ. Túto hranicu, ktorá sa v spoločnom trhovom priestore používa ako prah konkurenčnej zrelosti, by SR mala dosiahnuť až po roku 2030. Vyplýva to zo zámerov strategického rozvoja priemyslu SR do roku 2013, ktorý vypracovalo ministerstvo hospodárstva.
MEDZIROČNÝ RAST
O 3,1 PERCENTA
Hospodársky rast Slovenska by mal do roku 2009 prevyšovať rast HDP celej Európskej únie približne o 1,5 percentuálneho bodu. V roku 2009 dosiahne ekonomická úroveň SR zhruba 56 percent priemeru súčasnej európskej pätnástky. Vstup Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ) by mal po roku 2009 prispieť k opätovnému zvýšeniu ekonomickej výkonnosti SR a o štyri roky neskôr by slovenská ekonomika mala dosahovať približne 59 percent priemeru súčasnej EÚ.
Inflácia by v rokoch 2005 až 2009 mala prevýšiť úroveň v EÚ, čo podľa rezortu hospodárstva spôsobí dobiehanie ekonomickej výkonnosti, cenovej a mzdovej úrovne, ako aj kvality tovarov a služieb. Po vstupe do EMÚ by mali prevažovať výhody z členstva, čo vyplýva z nižších transakčných nákladov, eliminácie kurzového rizika, poklesu úrokových sadzieb a z obmedzenia kurzových výkyvov. Na druhej strane riziká vzniknú najmä zo straty vlastných menových nástrojov.
V období rokov 2003 až 2013 by ekonomický rast SR mal dosiahnuť medziročný priemer 3,1 percenta. Počas rokov 2003 až 2006 by mal byť priemerný ekonomický rast SR na úrovni 3,9 percenta a v období rokov 2007 až 2013 očakáva ministerstvo priemerný medziročný rast o 2,6 percenta. V roku 2013 by mal ekonomický rast dosiahnuť 3,6 percenta.
VÝVOJ BUDÚ
URČOVAŤ AUTOMOBILY
Najväčšiu dynamiku rastu produkcie a pridanej hodnoty v strojárskom priemysle by mala v rokoch 2003 až 2013 zaznamenať výroba dopravných prostriedkov. Tento segment bude podľa materiálu ministerstva hospodárstva predurčovať vývoj produkcie celého strojárskeho priemyslu. Tržby v oblasti výroby dopravných prostriedkov vzrastú v rokoch 2003 až 2013 o 160 percent a dosiahnu 405,1 miliardy korún. Stúpne aj vygenerovaná pridaná hodnota, a to až o 253 percent, keď by mala dosiahnuť 93,3 miliardy korún. V súčasnosti v SR vyrába automobily Volkswagen, v roku 2006 spustia výrobu vo svojich závodoch aj PSA Peugeot Citroën a Kia Motors. Najvyššiu rastovú dynamiku by mala do roku 2013 zaznamenať produkcia komponentov, ako sú ložiská, hydraulika, prevodovky, ozubené kolesá a spojky.
Očakávaný rozvoj odvetvia stavebníctva vytvorí podľa rezortu hospodárstva predpoklady pre rast výroby stavebných strojov. Biela spotrebná technika si upevní pozíciu v strojárskom odvetví najmä masívnymi investíciami v podnikoch so zahraničnou účasťou. Stabilnú pozíciu v rámci štruktúry strojárskeho priemyslu si udržia aj obrábacie a tvárniace stroje, výroba konštrukcií a energetické strojárstvo. V oblasti zdravotníckej techniky budú trendy smerovať do výroby transplantačných technológií, elektronizácie v oblasti vyšetrovania a diagnostiky ochorení, ale aj zariadení pre liečbu. Pre produkciu obranného priemyslu budú dôležité vývojové programy v oblasti elektronických systémov, letectva, spojovacích systémov a systémov protivzdušnej obrany.
VÝROBA OCELE
SA NEBUDE ZVYŠOVAŤ
Do roku 2013 by sa výroba ocele v hutníckom priemysle SR zásadne nemala zvyšovať, keďže bude obmedzená výrobnými kvótami EÚ. Rast zaznamená predovšetkým výroba primárneho hliníka. Prioritnou oblasťou hutníckeho odvetvia sa stanú dodávky pocínovaných materiálov pre obalový priemysel, ako aj zásobovanie automobilového priemyslu oceľou.
Významne sa zvýši výroba odliatkov a špeciálnych druhov ocele pre automobilový priemysel. Rezort hospodárstva predpokladá, že konkurenčnú pozíciu si slovenské hutníctvo spevní vďaka masívnym investíciám a kapitálovému vstupu do odvetví v okolitých krajinách. Ochrana domácich podnikov sa voči tretím krajinám zvýši po prevzatí nástrojov spoločnej obchodnej politiky EÚ, ktorým sa colné zaťaženie dovozu hutníckych produktov zvýši o 5,1 percenta.
Do roku 2013 by sa mal rozvoj v hutníckom priemysle zamerať aj na technický a technologický pokrok vo výrobe a ekologizácii. Podľa rezortu hospodárstva by sa odvetvie malo taktiež snažiť zvýšiť stupeň finalizácie výrobkov a rozšíriť sortiment produktov s vyššou pridanou hodnotou.
VYŠŠIA OCHRANA PRI
DOVOZE AGROPOTRAVÍN
Dynamika rastu výroby v potravinárskom priemysle by v období rokov 2003 až 2013 mala byť v porovnaní s celkovou priemyselnou výrobou SR nižšia. Pribrzdia ju produkčné kvóty na výrobu v cukrovaroch a mliekarňach. Pozitívny vplyv na dynamiku rozvoja bude mať na druhej strane rast domáceho dopytu a v rámci neho i rast spotreby potravín.
Podľa predpokladov ministerstva hospodárstva sa podstatne zvýši nasýtenosť vnútorného trhu potravinárskymi produktmi tuzemskej výroby. Prispeje k tomu i masívnejší prienik zahraničného kapitálu do ďalších výrobných odborov odvetvia. V súčasnosti je etablovaný predovšetkým v mliekarenskom priemysle, vo výrobe cukru, izoglukózy, šumivých vín a nealkoholických nápojov.
Impulzom pre rozvoj odvetvia bude i vyššia ochrana domácich výrobcov vyplývajúca z prevzatia spoločnej obchodnej politiky EÚ. Vo všeobecnosti je totiž úroveň colnej ochrany pri dovozoch agropotravín z EÚ podstatne vyššia ako na Slovensku. Prevzatím úniových obchodnopolitických nástrojov sa colné zaťaženie dovozu agropotravín z tretích krajín v SR zvýši zo súčasných 5,21 až na 28,35 percenta.
Podľa predpokladov rezortu hospodárstva by potravinársky sektor mal v roku 2006 v bežných cenách dosiahnuť tržby 162,2 miliardy korún, pričom potravinárske podniky by mali vytvoriť pridanú hodnotu 31,6 miliardy korún. V roku 2010 by tržby v potravinárstve mali predstavovať 208,2 miliardy a pridaná hodnota 44,8 miliardy korún. V roku 2013 by tržby v potravinárskom sektore mali dosiahnuť 239,4 miliardy korún pri vyprodukovanej pridanej hodnote 55,1 miliardy korún.