Maďarské vína majú po vstupe krajiny do EÚ najväčšie šance spomedzi tamojších potravinárskych produktov uspieť kvalitou na západoeurópskych trhoch. Súčasné plochy vinohradov, ktoré predstavujú 93 tis. hektárov, by sa v ideálnom prípade mohli ešte do termínu integrácie rozrásť o 30 až 40 tis. hektárov, myslí si Zoltán Zilai, popredný predstaviteľ maďarských vinárov. Trh EÚ je zaujímavý aj preto, že európska pätnástka produkuje 60 % svetovej výroby vína a viac ako polovicu ho aj spotrebuje. Maďarskí odborníci odhadujú, že produkcia by sa mohla po vstupe MR do EÚ zvýšiť až 4-násobne, čo ročne znamená 4 -- 4,5 mil. hl vína. Z toho asi 1/4 by smerovala na export a zvyšok na domáci trh. Vinári však upozorňujú aj na opačný efekt po otvorení maďarského trhu, a to na zaplavenie lacnými vínami najmä z juhu. Predpokladajú, že tento úvodný nápor by po niekoľkých rokoch mal ustať a domáci spotrebitelia by sa mali vrátiť k domácim značkám. Stratégia maďarského vinohradníctva do roku 2022 počíta s postupným poklesom plôch vinohradov. Podľa údajov Ústredného štatistického úradu je viac ako polovica súčasných vinohradov staršia než 20 rokov a čaká na obnovu. Počítajú preto v priebehu 10 rokov s poklesom plôch na 75 tis. ha, z ktorých bude len 60 tis. ha produkčných vinohradov. Zvyšok budú tvoriť mladé vinohrady. Maďarskí vinohradníci si veľa sľubujú aj od tokajských vín. Podľa denníka Magyar Hírlap sú v spore o tokajskú značku ochotní priznať SR len vinohrady na ploche asi 150 ha, a nie 900 ha, ako požaduje Slovensko. Zároveň trvajú na dodržiavaní tokajskej technológie výroby pri produkcii týchto vín.