Slovensko môže prísť o investorov. Daň zo zisku firiem klesne v Maďarsku z devätnástich na desať a daň z príjmov fyzických osôb na šestnásť percent. Zmeny budú postupné a platiť začnú od budúceho roka.
Zníženie daní je súčasťou ambiciózneho záchranného balíčka, ktorý má maďarskú ekonomiku vyviesť z najhoršieho. Môže však zatriasť i Slovenskom a odlákať firmy za výhodnejšími daňami na juh. Ferenc Dávid, generálny tajomník Celoštátneho zväzu podnikateľov očakáva, že stovky maďarských podnikov, ktoré v predchádzajúcich rokoch odišli kvôli nižšiemu daňovému a odvodovému zaťaženiu na Slovensko, sa vrátia domov a budú ich nasledovať i slovenské subjekty.
Masový odchod nehrozí
"Nemyslíme si, že by mohlo dôjsť k nejakému masovému odchodu firiem, alebo že by sme sa stali menej atraktívni. Dane sú len čiastkový indikátor pri rozhodovaní investorov. Dôležité sú odvodové podmienky, pracovná legislatíva, vymáhateľnosť práva, kvalita pracovnej sily a ďalšie," domnieva sa Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
Podľa neho sú maďarské opatrenia pozitívne nielen pre samotné Maďarsko, ale aj pre okolité štáty. "Aj pri rokovaniach s partnermi na úrovni Európskej únie presadzujeme daňovú i odvodovú konkurenciu a sme proti ich harmonizácii, lebo sme presvedčení, že nás to všetkých posúva dopredu," dodáva Hošták.
Radovan Ďurana z Inštitútu pre ekonomické a spoločenské analýzy (INESS) však upozorňuje, že ak sa zmeny v Maďarsku podarí úspešne zaviesť a budú dlhodobo udržateľné, môže to mať vplyv na rozhodovanie investorov, verejné financie i podnikateľské prostredie. "Ak nám to uberie na atraktivite, tak to zároveň vyvolá tlak na zmeny aj u nás, čo by bolo pozitívne," dopĺňa Ďurana.
Presný počet sa nevie
Koľkých maďarských firiem, registrovaných na Slovensku, by sa odchod do domovskej krajiny týkal, nik presne nevie. Môžu to byť desiatky i stovky. "Vieme o nich, ale žiadne číslo vám nepoviem," hovorí Vladimír Bystriansky, tajomník Slovensko-maďarskej obchodnej komory v Lučenci.
Jeho slová potvrdzuje aj Andrea Nyerges z maďarského pracoviska komory v Salgótarjáne: "Štatistiky neexistujú". Podľa Bystrianskeho zväčša išlo o subjekty pôsobiace v prihraničných regiónoch, ale tiež o spoločnosti, pre ktoré to bolo z nejakého dôvodu výhodné. "Je to bežná prax, že podnikatelia využívajú daňové výhody v inom štáte. To je trh. Nemusí to byť však také jednoznačné, že teraz všetci odídu. Je to na individuálnom posúdení. Niekomu vyhovuje viac Maďarsko, inému zas Slovensko."
Netreba sa unáhliť
Väčšie firmy, ktorých by sa to mohlo týkať a ktoré sme oslovili, zatiaľ nechcú komentovať dopady možných zmien. No ako napríklad pre HN povedal menší podnikateľ Gábor Kiraly, ktorý má v Tornali už štyri roky firmu zaoberajúcu sa obchodom s drevom a drevovýrobou, odchod zvažuje. "Ak tie znížené dane zavedú, určite prenesiem firmu domov," dodáva.
Ďalší podnikateľ Ladislav, z juhu východneho Slovenska, mal niekoľko rokov firmu v Budapešti. Odišiel tam kvôli zákazkam, ale i dani, ktorá bola vtedy o polovicu nižšia než u nás. Neskôr však zistil, že maďarský systém je rozvetvený, komplikovaný a v konečnom dôsledku horší. Platiť musel napríklad i daň z obratu miestnej samospráve. "Dnes by som tam firmu nezakladal. Voči reformám som skeptický. Počkal by som si, čo z nich bude a potom sa rozhodnem," povedal pre HN.
Efekty nových daňových pravidiel i celkové zlepšenie podnikateľského prostredia, by sa mali začať prejavovať v Maďarsku na budúci rok. Premiér Viktor Orbán je presvedčený, že najnižšie daňové zaťaženie v histórii urobí z Maďarska najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku v strednej Európe. Počíta i s vytvorením milióna nových pracovných miest a s revolúciou v čerpaní eurofondov.