Viaceré európske vlády a miestne úrady začali uvažovať o prechode z Windowsu od spoločnosti Microsoft, k softvérom od konkurenčných firiem, Microsoft preto odštartoval tvrdý boj o udržanie si svojich klientov. Tieto úvahy sa začínali vynárať už pred niekoľkými týždňami.
Parížska radnica využívajúca 17-tisíc osobných počítačov a stovky serverov, už dlhšie rozmýšľa o výmene softvéru od spoločnosti Microsoft a prechode na alternatívny operačný systém Linux, ktorý je na internete k dispozícií grátis. Informoval ekonomický týždenník The Businenss Week.
V Európe však už softvér nie je len o bitoch a bytoch. Dnes je to už aj politická záležitosť. Miestne úrady a radnice od Paríža, cez Viedeň až po Rím, miestne orgány, ale aj politici sa začínajú čoraz viac zaujímať o konkurenčný boj prebiehajúci vo sfére výpočtovej techniky. Na jednej strane stojí Microsoft, ktorý sa usiluje udržať na trhu s osobnými počítačmi a softvérmi svoje dominantné postavenie, na druhej strane je názorová platforma, ktorá podporuje lacnejší predaj softvéru. Rozdielny postoj vtiahol miestne úrady v Európe do ostrého boja na svetovom softvérovom trhu.
Európe prekáža monopol Microsoftu
Európskym vládam už dlhšie prekáža moc, ktorou Microsoft disponuje na trhu a chcú svoju pozornosť zamerať aj na iné alternatívy "Vlády sa nerady podriaďujú monopolom," uviedol analytik Philip Carnelley z výskumného inštitútu Ovum v Londýne. Viacerí politici považujú Linux za jednu z najlepších šancí pre Európu ako zmeniť dominantnú pozíciu americké giganta na softvérovom trhu.
Postoj Európy má aj kultúrne pozadie. Väčšia náklonnosť k operačnému systému Linux je pochopiteľná, pretože ho vytvorili Fíni.
Do súčasnej chvíle sa musí Microsoft zmieriť s tým, že Európa uvažuje o prechode od systému Windows k jeho lacnejšej alternácii, napríklad Viedeň alebo druhé najväčšie nórske mesto Bergen pozmenili operačné systémy v niekoľkých tisícoch počítačoch, dokonca uvažujú aj o zmenách v počítačoch, ktoré sa používajú na školách. Avšak najsledovanejším sa v tomto prípade stal Mníchov, ktorý sa rozhodol zmeniť operačný systém v štrnástich tisícoch počítačoch do roku 2008, a to aj napriek 35-percentnej zľave, ktorú mu na Windows ponúkol Microsoft. "Microsoft nebol pripravený na takéto prekvapujúce a náhle zmeny," uviedol analytik Rob Enderle z konzultačnej spoločnosti Enderle Group.
Microsoft sa bráni
Prvé kroky Microsoftu na obranu svojej pozície však už prinášajú prvé výsledky. Samospráva v Londýne zmenila svoje rozhodnutie o prechode na Linux po tom, čo finančná analýza ukázala, že Windows jej ušetrí náklady vo výške 600-tisíc dolárov, a to vďaka utajenej zľave, ktorú miestnemu úradu ponúklo vedenie amerického koncernu. Fínske Turku sa taktiež rozhodlo zmeniť svoj postoj po tom, čo sa po troch rokoch experimentu s Linuxom ukázalo, že zamestnanci s ním nie sú spokojní a odmietajú ho. Aj ďalšie správy hovoria o poruchovosti a prehnaných nákladoch, napríklad Mníchov alebo nemecký parlament, ktorý sa opäť vrátil k Windowsu v polovici októbra po tom, čo užívatelia asi tretiny z 5 000 počítačov mali problémy vstúpiť do internetu alebo im neprichádzala pošta.
Microsoft si teda zatiaľ udržiava klientov aj vďaka zľavám, ktoré ponúka. Zároveň sa svojim klientom usiluje ponúkať čoraz viac než len softvér, zvyšuje napríklad investície do bezpečnosti, upozornil Ashim Pal, riaditeľ pre stratégiu spoločnosti Microsoft v Európe.
Šarmantná ofenzíva, ktorú nastolil Microsoft, však nie je jediná vec, ktorá znevýhodňuje Linux. Zatiaľ čo väčšina trvá na tom, že Linux je lacnejší na prevádzku, správy z výskumného inštitútu zo spoločností Forrester Research Inc a Yankee Group uvádzajú, že celkové náklady pre jeho majiteľov zahŕňajúce napríklad modernizáciu môžu byť vyššie ako v prípade Windowsu.
Hoci európske vlády nie sú zatiaľ jednotné v prechode na Linux, predpoklady odborníkov hovoria o tom, že počet jeho užívateľov by sa mohol do roku 2005 zvýšiť z vlaňajších 4,4 % na 5,7 %, čo by mohlo byť teoreticky aj vyššie číslo, ak by do boja o udržanie pozície horlivo nezasiahol Microsoft.