Hlbinné baníctvo sa pomaly poberá do histórie

Ťažba nerastných surovín na Slovensku stagnuje. Ťaží sa síce viac nerudných a stavebných nerastov, ale menej uhlia a ešte menej rúd. Podľa štatistík sa v predchádzajúcich troch rokoch získavalo z domácich zdrojov okolo 27 až 28 miliónov ton nerastných surovín ročne. Podiel banského priemyslu na hrubom domácom produkte bol stabilne nízky, tvoril necelé percento, no v posledných rokoch ďalej klesá. V aktualizovanej surovinovej politike štátu sa uvádza, že v nasledujúcich dvoch dekádach možno očakávať zastavenie ťažby rúd a výrazný pokles ťažby palivovo-energetických surovín. Len dobývanie nerudných surovín by sa malo zvyšovať.
"Hlbinné baníctvo stráca dominanciu a postupne ho nahrádza povrchová ťažba," hovorí riaditeľ úradu Slovenskej banskej komory Anton Ondrejkovič. Perspektívu vidí hlavne v slovenskom magnezite, ktorý tvorí asi desatinu svetových zásob, ale aj v kamennej soli a v stavebných surovinách.
Baníctvo stratilo svoju niekdajšiu pozíciu a význam. Slovensko podľa metodiky OSN už nepatrí medzi štáty s rozvinutým banským priemyslom. V roku 2003 zamestnávalo toto odvetvie 10,3 tisíca osôb, no ešte začiatkom 90. rokov ich bolo takmer štyri razy toľko, o 26-tisíc viac. Najmä hnedouhoľné baníctvo smeruje k postupnému znižovaniu výkonov. Baňa Dolina pri Veľkom Krtíši by v roku 2007 mala definitívne skončiť. Aj bane na hornej Nitre sa blížia k vyčerpaniu ekonomicky vyťažiteľných zásob. Štát počíta do roku 2015 s poklesom ťažby na 2,1 milióna ton zo súčasných 3,5 milióna. Hospodárenie uhoľných baní vlani skončilo s vyše 430-miliónovou stratou, a to i napriek 121-miliónovej dotácii.
Existencia poslednej stredoeurópskej bane na železnú rudu v Nižnej Slanej stále závisí od ceny zemného plynu, o ktorú jej majitelia vedú spor so Slovenským plynárenským priemyslom. Ťažiarenská spoločnosť Siderit odmieta platiť za plyn podľa nových taríf a zotrváva na pôvodnej zmluve z roku 2002, ktorú považuje za platnú.

Ďalšie objavy už nie sú pravdepodobné
Slovensko patrí podľa odborníkov medzi geologicky najviac preskúmané krajiny na svete. Nemožno už preto očakávať významnejšie objavy nových a využiteľných zásob nerastov. Ekonomika krajiny bude aj ďalej závislá od dovozu energetických a rudných surovín, za ktoré v roku 2001 zaplatila vyše 109 miliárd korún. Export surovín pritom dosiahol iba 3,54 miliardy. Dve tretiny tvorili magnezitové žiaruvzdorné materiály. Napriek útlmu viacerých banských odvetví existujú aj nové projekty. Perspektívne je oživenie ťažby zlata v okolí Kremnice kanadskou spoločnosťou Tournigan Gold Corporation. "Pokračuje prieskum i technické práce," spresnil riaditeľ spoločnosti Kremnica Gold Boris Bartalský. Otvárka bane by sa podľa neho mohla začať okolo roku 2008. Pokračuje aj sprístupňovanie jedného z najväčších ložísk mastenca v Európe neďaleko Rožňavy, ktoré bolo prerušené pred dvoma rokmi pre finančné problémy. Podľa konateľa firmy Rozmin Ondreja Rozložníka majú už dodávateľa a posilnilo sa aj investorské zázemie.

Najvýkonnejšou banskou firmou, ktorá ťaží hlbinným spôsobom, sú Slovenské magnezitové závody z Jelšavy. Spoločnosť 85 percent výrobkov exportuje. Dokázala sa vyrovnať aj s nárastom cien energií a kurzovými stratami. Oproti vlaňajšku sa jej tento rok, vďaka zvýšenému predaju výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a zníženiu výrobnej spotreby, podarilo zvýšiť zisk a zlepšiť rentabilitu tržieb. Prvý polrok ukončila so ziskom 118 miliónov korún, zatiaľ čo vlani za celý rok dosiahla zisk len 80 miliónov.