Popradský park, ktorý už dvakrát neuspel v žiadosti o štátnu pomoc, sa mal začať stavať podľa pôvodných zámerov vlani na jeseň. Najpravdepodobnejší termín začiatku výstavby je však až budúci rok. V súčasnosti prebieha územné konanie. Štátne orgány vyčítajú projektu, že nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu sú dôvodom nevyčerpania štátnych dotácií predovšetkým nevyrovnané majetkovoprávne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, neexistujúce zmluvy s investormi a nedostatok peňazí na spolufinancovanie.
Podľa Becka sú kameňom úrazu špekulanti, ktorí licitujú s cenami pozemkov. "Kým nebudú vyrovnané, neprídu investori ani peniaze. Žiaden nepodpíše zmluvu o budúcej zmluve. Je to uzavretý kruh, s ktorým si samospráva ani miestna štátna správa bez pomoci ústredných orgánov neporadia," konštatuje.
Zákon o podpore štátu pri zriaďovaní priemyselných parkov ani stavebný zákon tieto problémy neriešia. Priemyselný park nie je definovaný z hľadiska vyvlastňovacieho konania ako verejnoprospešná stavba. Legislatíva je podľa Becka neúčinná. "Ak by sa to vyriešilo, mohli by sa začať okamžite stavať viaceré priemyselné parky. Zlepšenie by určite priniesla novela zákona o priemyselných parkoch, ako ju minulý týždeň schválila vláda. Rozprúdila by investičné aktivity, pretože by sa znížilo finančné zaťaženie miest a obcí rádovo o desiatky miliónov korún," myslí si Beck.
Novelou, ktorá by mala byť účinná od septembra, sa má odstrániť hlavný problém pomalého zakladania priemyselných parkov - nedostatok financií obcí na ich spolufinancovanie. Namiesto doterajších 30 percent postačí 10-percentný podiel obce na zriadenie parku. Podľa Becka povinná výška investícií naďalej zostáva háčikom, napríklad Poprad potrebuje investora v hodnote 405 miliónov korún," myslí si Beck.
Pätnásti vlastníci pozemkov blokujú výstavbu parku
Popradský priemyselný park by mal v prvej etape vyrásť na ploche desiatich hektárov. Investičné náklady sa odhadujú na 100 miliónov korún. Mesto má záujem pomocou úverov, štátnych financií a zdrojov z eurofondov pritiahnuť nových investorov i prispieť k rozšíreniu výrobnej základne tamojších firiem. "Areál v Poprade-Matejovciach fakticky už parkom je, treba len tento stav uviesť do súladu so zákonom," hovorí generálny riaditeľ Tatramatu Ján Miško. Táto spoločnosť so svojimi dcérami, americký koncern Whirlpool a jeho dodávateľské firmy, už teraz tvoria pod Tatrami rozsiahlu priemyselnú bázu, ktorú by mal neskôr budúci park zastrešiť. Zatiaľ sa však rozširujú vo vlastnej réžii. "Máme dvoch serióznych investorov, ktorí plánujú vložiť do strojárskej výroby okolo 200 miliónov korún. Ďalší sa stále hlásia. "Kvôli naťahovaniu sa s pozemkovými špekulantmi sme však niekoľkých sľubných záujemcov už stratili," dodáva Beck. Z plánovanej plochy parku blokujú asi desatinu, pričom nie všetky ich pozemky je možné z projektu vynechať. Z celkového počtu okolo 550 vlastníkov ich bráni výstavbe asi 15.
| Ceny, za ktoré investori vykupujú pozemky v Poprade (Sk/m2) | |
| Whirlpool Slovakia |
330,3 |
| Priemyslený park Poprad |
459,8 |
| Slovenská správa ciest |
800 – 1000 |
| Vlastníci požadujú |
1000 a viac |
| Zdroj: Rotel, s. r. o. | |