V Newporte, štát Virgínia, sa pripravuje významná udalosť. Po ôsmich rokoch vývoja a stavby získa v máji tohto roka americké vojenské námorníctvo deviatu lietadlovú loď triedy Nimitz "USS Reagan". Tento atómovou energiou poháňaný gigant je dlhý viac než 300 metrov a paluba zaberá plochu 17 hektárov.
Lietadlová loď je symbolom vojenskej moci USA a po 11. septembri 2001 viac než kedykoľvek predtým. Lodenice v Newporte sú pritom jediným miestom na svete, kde sa tieto plávajúce pevnosti vyrábajú a približne rok patria druhej najväčšej americkej zbrojárskej spoločnosti Northrop Grumman. Dalo by sa preto očakávať, že Northrop čaká skvelá budúcnosť. Vláda prezidenta Georgea W. Busha totiž bojuje proti "osi zla" -- prvá vojna je už za nami, druhá predo dvermi. Armáde naklonení republikáni s absolútnou prevahou vládnu v Bielom dome aj Kongrese a rozpočet Pentagónu razantne rastie: V súčasnom rozpočtovom roku ide o sumu 364 mld. USD a v roku 2004 výhľadovo o 378 mld. USD.
Nikoho teda neprekvapilo, keď investori po 11. septembri vyhnali kurzy akcií Northrop a ostatných zbrojárskych koncernov do závratných výšok. Napríklad, Notrhrop v priebehu deviatich mesiacov po tragickom dátume vzrástol z 82 na 135 USD, Lockheed Martin z 38 na 71 USD a General Dynamics z 75 na 111 USD. Kým index Dow Jones neustále klesal, v zbrojnom priemysle vládol optimizmus, no potom sa nálada neočakávane zmenila. Akcie týchto spoločností od júna 2001 stratili viac než 30 % hodnoty.
Čo sa stalo? Vari nikto neverí na vojnu v Iraku? Príčinou sú skôr bilancie zbrojných spoločností, ktoré analytici označujú za priemerné. Napríklad, Northrop v prvých deviatich mesiacoch roka 2002 vykázal stratu 160 mil. USD a Raytheon dokonca 423 mil. USD. "Mnohí očividne počítali s návratom zlatých Reaganových časov," povedal pre nemecký Spiegel analytik Steven Cochrane. To sa však nestane. Kým totiž Ronald Reagan v posledných rokoch studenej vojny spustil zbrojenie vo veľkom rozsahu, v súčasnosti ide hlavne o dopĺňanie arzenálu po relatívne malých vojenských konfliktoch a pomalú modernizáciu armády.
Napriek tomu existuje množstvo pozorovateľov, ktorí očakávajú veľký rozvoj zbrojného priemyslu. Napríklad, časopis Forbes vymenoval Northrop za spoločnosť roka a investorský časopis Money ho odporúča ako jednu zo siedmich najlepších akcií na rok 2003. Obidve periodiká považujú akvizíciu výrobcu vojenskej elektroniky TRW, ktorú v decembri schválili protimonopolné úrady, za dôležitý míľnik v úsilí spoločnosti stať sa Wal-Martom zbrojného priemyslu. Nový konglomerát totiž bude vyrábať a predávať prakticky všetko, čo je pre moderný štýl vedenia vojny potrebné -- od lietadlových lodí, cez systémy AWACS až po špionážne satelity.
V jednom bode sa však všetci odborníci zhodujú: Výhľady pre zbrojný priemysel sú najlepšie od pádu Berlínskeho múru. Niekam predsa musia plynúť dodatočné miliardy Pentagónu, keďže v rozpočtovom roku 2003 stúpne objem objednávok o 10 %. No vojna proti terorizmu ani zďaleka nepriblíži zbrojenie k úrovni z čias studenej vojny. Na to sú protivníci príliš malí a technologická prevaha Spojených štátov priveľká.
Nové objednávky a s nimi súvisiaci optimizmus však neodstránia chronicky známy problém zbrojného sektora: nízke zisky. Podľa údajov ratingovej agentúry Standard & Poor's ziskové marže v rokoch 1993 až 2001 dosahovali priemerne 7 %. Príčinou sú na jednej strane vysoké výrobné náklady a na druhej strane fakt, že Pentagón ako jediný zákazník môže diktovať ceny. Po studenej vojne nasledovali roky konsolidácie, po ktorých zostalo päť dominantných koncernov: Lockheed Martin, Northrop Grumman, Boeing, Raytheon a General Dynamics. Tieto firmy žijú s vládou v doslovnej symbióze, najdôležitejší ľudia pendlujú medzi Pentagónom a súkromným sektorom. Napríklad, úradujúci šéfovia vojenského letectva a námorníctva predtým zastávali vedúce pozície v Lockheed Martin a Northrop.
Tragédia z 11. septembra tento uzavretý svet zmenila menej, než sa očakávalo. Lobistická práca sa síce podstatne zjednodušila, keďže Kongres prikývol prakticky na všetky požiadavky armády, vrátane sporných projektov. Jedným z nich je bojové lietadlo Raptor-Jet, ktorého vývoj trvá už 10 rokov a pôvodne malo nastúpiť ako protihráč novej generácie sovietskych lietadiel. Nebezpečenstvo z východu síce pominulo, no projekt pokračuje a Lockheed Martin inkasoval zmluvu v hodnote 64 mld. USD.
Takzvaný železný trojuholník mal vždy veľký vplyv na politiku, o čom svedčia aj ročné výdavky priemyslu na úrovni 90 mil. USD na lobistickú prácu. A fakt, že zbrojné továrne sú roztrúsené po celých USA, sa vždy postará o dostatočnú opozíciu v okamihu, keď sa začne diskutovať o krátení vojenského rozpočtu.
StoryEditor