Keď vstúpite do ich kancelárie, vládne tam tá správna atmosféra. Popri množstve kníh a zakladačoch s objednávkami, faktúrami a inými dokumentmi si na poličkách uzurpovali svoje miesto aj najrôznejšie bytové doplnky, "jarné“ figúrky a ozdoby, dokonca tam posedáva či polihuje aj pár trpaslíkov. A niekoľko milých drobností zabudnutých z Vianoc. Katarína Kullová nás usádza k predĺženému pracovnému stolu, na ktorého druhom konci ešte jej manžel, Andrej Kulla, niečo dokončuje na počítači.
"Dáte si kávu? Spolieham sa na to, lebo od rána som si ešte nesadla,“ obracia sa na nás s otázkou a je asi zbytočné dávať zápornú odpoveď. Veď aj my sa chceme dozvedieť, ako sa z rodiny, ktorá pred dvadsaťjeden rokmi začínala s maľovaním perníkov, stal v záhradníctve pojem. Bez Kullu by dokonca každoročne nebol ani náš najväčší veľtrh kvetín Flóra.
Od zajacov ku kvetinám
Lásku ku kvetom majú v génoch tak nejako prirodzene. Veď kedysi mala skoro každá rodina aj záhradku. "Ani moji, ani manželovi rodičia sa tým však neživili. My sme tiež obaja ekonomickí inžinieri, spoznali sme sa na škole,“ rozmotáva rodinné nitky hostiteľka. Andrej Kulla však isté osobné skúsenosti mal. Ako vedúci úseku mal na starosti usporadúvanie výstav v štátnom podniku Zares, teda dohliadal aj na výstavu Flóry. To možno bolo strategické pre ich terajšie podnikanie, no ako tvrdia obaja, korene ich samostatného podnikania mali skôr vôňu pernikárskeho korenia. Dokonca prvé podnikateľské lekcie im pomohol dať priateľ - sochár.
"Viete, pracovala som ako stredoškolská profesorka, bolo to teda mimo môjho odboru. Vzhľadom aj na moju povahu neustále niečo vymýšľať a byť v pohybe ma to neuspokojovalo,“ podotýka Katarína Kullová. Koncom osemdesiatych rokov im dal vnuknutie na podnikanie ich spoločný známy - sochár, ktorý sa živil vyrábaním keramiky na tie časy netradičných tvarov, a ozdoby dával dokonca aj na črepníky. "V Zarese také niečo dovtedy nebolo. Dohodli sme sa, že bude robiť dizajn a ja som začal obchádzať podniky, kde sa črepníky vyrábali, a presviedčal ich, aby to robili podľa jeho návrhu,“ dodáva Andrej Kulla. Tu sa v podstate aj "oťukali“, ako má biznis bežať.
Svoje prvé podnikateľské skúsenosti sú však späté s pernikárskou výrobou. "Na niečo väčšie sme vtedy nemali kapitál, takže sme po večeroch piekli medovníky a cez deň sme chodili do práce. Prvá tržba bola 200 korún. Išlo však o prácnu výrobu. Veľkú noc sme odštartovali so šiestimi zajacmi, potom sa to už rozbehlo. Prišli ďalšie figúrky, výrazne maľované postavičky, betlehemy,“ spomína Kullová. Ich dvojizbový byt sa tak na rok a pol zmenil na výrobnú linku, pomáhali im študentky, najali si aj niekoľko žien a ako sa obaja smejú, hlavnými kontrolórmi kvality boli ich dve - vtedy ešte malé - deti.
| Dotazník Kullovcov Váš najšialenejší nápad v podnikaní? Kullová: Asi rozhodnutie ísť na vlastnú päsť na medzinárodnú výstavu Floriade v Holandsku. Vtedy sme ešte nemali také skúsenosti, výstava trvala vyše roka, sami sme si to museli pripraviť, financovať a počas celej výstavy sa o expozíciu starať. Váš najväčší trapas v podnikaní? Váš najväčší úspech v podnikaní? Vaša najväčšia investícia v podnikaní? Koľko hodín denne pracujete? Motivujete aj deti, aby o rodinný biznis nestratili záujem? Čo vás vie najviac v práci rozladiť? Váš najlepší relax? |
Záchrana Flóry
Hoci sa biznis úspešne rozbehol a o perníky malo záujem aj zahraničie, manželia sa už medzitým paralelne začali venovať výrobe keramických kvetináčov. Nasledovala prvá zákazka urobiť popri dodávke kvetináčov aj celý interiér. Prenajali si v Bratislave priestory pre záhradné centrum, kde sídli ich firma dodnes, a začali od slovenských, ale čoraz viac aj zahraničných dodávateľov, dovážať kvety, postupne pridali aj doplnky, dokonca luxusnejší nábytok do exteriéru či zimných záhrad. Dnes majú v zahraničí do 20 dodávateľov, no kamióny na dovoz si prenajímajú, keďže ekonomicky by sa im to nevyplatilo. Autá majú len na tunajší rozvoz.
"Spočiatku sme sa biznisu so záhradníctvom vyhýbali, no potom sme si povedali, prečo nie. Keď sa rozpadol Zares a začiatkom deväťdesiatych rokov hrozilo, že Flóra, ktorá bola srdcovou záležitosťou môjho muža zanikne, už nebolo čo riešiť,“ podotýka Katarína Kullová.
Tento rok pripravujú jej 31. ročník. "Spočiatku bolo skutočne ťažké naučiť vystavovateľov, že si už za výstavnú plochu musia zaplatiť, že sa musia aj prezentovať, nielen predávať,“ spomína Andrej Kulla. Musel sa zladiť aj kalendár, keďže v bývalom Česko-Slovensku bola výstava kvetín aj v Olomouci. Ako však dodáva, sami v začiatkoch tŕpli, keď sa mali sami zúčastniť zahraničných výstav najmä v Holandsku.
"Holandské záhradnícke expo Floriade v roku 2002 trvalo vyše roka, čo bolo pre nás naozaj skúškou. Investovali sme do toho, no nevedeli sme, ako to dopadne, či uspejeme,“ hovorí spolumajiteľka. Odniesli si odtiaľ bronz, o rok neskôr z podobnej výstavy v Nemecku už striebro. Výstavou si urobili nielen meno, ale vzrástol po nej aj záujem o ich drevenice, ktoré natrvalo rozšírili ich biznis.
Zaplavili mestá
Firma má dnes niekoľko "divízií“. Popri záhradnom centre na domovskej adrese v Bratislave má v hlavnom meste aj kvetinárstva, zaoberá sa výrobou dreveníc a chatiek a v súčasnosti sa čoraz viac sústreďuje na zákazky záhrad na kľúč, ako aj dodávky špeciálnych samozavlažovacích nádob, verejnú zeleň a mestský mobiliár. Tu sa začal angažovať aj syn Michal. "Nadviazali sme spoluprácu s väčšinou miest, takže naše kvety skutočne môžete vidieť po celom Slovensku. Keďže to úspešne robíme už tretí rok, je to pre nich istá záruka,“ vysvetľuje.
Hoci kríza oklieštila rodinné rozpočty ľudí, Kullová si nemyslí, že by až tak krátili výdavky na zútulnenie obydlia. "Čudovali by ste sa, ale kríza neznížila počet zákaziek. A nie je to vôbec len záležitosť majetných, kto napríklad zverí svoju záhradu do rúk odborníkov. V konečnom dôsledku im šetríme peniaze, keďže často práve neochota investovať, ako aj neodbornosť zakladania záhrady na začiatku ich stojí viac úsilia pri jej udržiavaní,“ hovorí. Firma tak popri naprojektovaní záhradu aj realizuje, vrátane dodávky záhradných komponentov, ako kozubu, či jazierka, prípadne nábytku.
Ako dopĺňa jej manžel, práve tento biznis dnes tvorí polovicu z celkového podnikania firmy. Krízu tak skôr pocítili v maloobchode, tam klesol predaj o desať percent.
Hoci bývajú v Bratislave a sami majú záhradu, spolumajiteľka firmy Kulla sa smeje, že viac času venujú tej "firemnej“, doma skôr novinky odskúšava. "Už aj keď sa niekam presúvame, vždy sa tu zastavíme. Síce už nepracujeme dvadsaťštyri hodín denne ako na začiatku, no často vybavujeme veci aj na dovolenke,“ dodáva.
Sídlo spoločnosti prejde tento rok rekonštrukciou, zdvojnásobí sa súčasný priestor, postaví sa nová administratívna časť a úplnou obnovou prejde aj záhradné centrum. "Ukončiť by sme to chceli do konca roku 2011, samozrejme, bude to závisieť od spolufinancovania bánk. Ale teraz sa investovať oplatí, keďže stavebné materiály aj stavebné práce sú lacné,“ hovorí spolumajiteľ. Expandovať do iných miest vraj chcú len cez mestský mobiliár, nie pobočky.
"Podnikanie je nastavené práve cez činnosti, ktoré sa vzájomne dopĺňajú najmä zo sezónneho hľadiska. Firma nateraz zamestnáva 30 ľudí, sezónne ďalších desať. Cieľom je udržať počet. Radšej chceme mať kvalitných tridsať ľudí, ktorých si vychováme,“ tvrdí Kullová.
Či rodinný podnik raz prevezmú deti, je zatiaľ otázne. Michal Kulla tvrdí, že áno, no špecifikovať kedy nechce. Vyštudoval ekonómiu a najbližšie roky sa bude venovať biznisu mimo firmy - realitám. Podobne je podľa Kullovcov vraj aj na dcére, ktorá vyštudovala marketing, aby sa sama rozhodla.