Pravidlo č. 6: Dávajte si pozor na to, čo komu sľúbite (najmä ak sú pri tom svedkovia).
Toto pravidlo je často zanedbávané a pri dnešnej úrovni dodržiavania „gentlemen's agreement" mnohými považované za nepodstatné, až úsmevné. Ale pozor - nezabúdajte na to, že to čo sľúbite, Vás, resp. Vašu firmu zaväzuje, a to najmä vtedy, ak niekto (spravidla ten, komu ste niečo sľúbili a nedodržali to) preukáže, napríklad výpoveďami svedkov, že ste mu niečo naozaj sľúbili.
Príklad: Jeden spor náš klient vyhral tým, že síce existovala písomná zmluva o dielo, ktorou sa druhá strana neochvejne oháňala, ale pozabudli pritom na to, že v obchodnom práve je možné, na rozdiel od občianskeho práva, meniť obsah zmluvy nielen písomným dodatkom, ale v niektorých prípadoch aj ústne. A keď sa nám potom podarilo preukázať, že sa na kontrolnom dni na stavbe strany dohodli inak ako bolo pôvodne napísané v zmluve, zrazu nebol problém sa mimosúdne dohodnúť...
Alebo ešte jeden príklad: Firma A dodávala firme B tovar, pričom v písomnej zmluve mali medzi sebou dohodnutý rabat 5 % z cenníkovej ceny firmy A. Keďže obe firmy boli so spoluprácou spokojné, rabat si medzi sebou po pár mesiacoch dohodli vo výške 30 %, ale neexistovala o tom žiadna písomná dohoda, ani žiadny doklad, lebo firme B bolo podľa zmluvy vždy fakturované 100 % cenníkovej ceny, pričom platila iba ústne dohodnutých 70%. Potom sa firma A a B nepohodli a firma A si nárokovala doplatenie rozdielu 25 % oproti písomnej zmluve. Po vykonaní výsluchu všetkých zúčastnených, vrátane konateľa a obchodníkov, boli veci zrazu jasné a žaloba zobratá zo súdu späť.
Pravidlo č. 7: Urobte si poriadok v tom, kto za Vašu firmu čo dojednáva a kto čo podpisuje.
Počas svojej praxe som zistil, že veľa právnych problémov vzniká jednoducho tým, že niekto podpíše vo firme niečo, o čom si myslí, že je to v poriadku a ono to v poriadku nie je. Často sa to stáva z dôvodu nejasne vymedzených kompetencií vo firme alebo z dôvodu, že priveľa ľudí je v mene firmy oprávnených podpisovať listiny alebo robiť úkony, ktoré firmu zaväzujú. Stáva sa to najmä vo väčších firmách, tam je to často zapríčinené nedostatočnou komunikáciou vo vnútri firmy.
Všetci ste asi zvyknutí na to, že zmluvy za Vašu spoločnosť podpisuje štatutárny orgán, pri spoločnosti s ručením obmedzeným teda konateľ. A všetci považujete za bežné, že niektoré úkony za firmu vykonávajú aj iné osoby. Napríklad objednávajú opravy, servis, materiál, služby, dohadujú obchody a ich podmienky, potvrdzujú stav pohľadávok a záväzkov a tak ďalej.
Preto by som Vám rád dal do pozornosti jedno ustanovenie Obchodného zákonníka, konkrétne § 15 a 16:
Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa predchádzajúceho odseku, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Myslite teda vždy na to, že právo chráni dobromyseľnosť tretích osôb, v tomto prípade Vašich obchodných partnerov. V praxi to znamená, že Vaši obchodní partneri sa môžu v dobrej viere spoliehať na údaje, ktoré už nie sú aktuálne (napríklad starší výpis z obchodného registra, staršie plnomocenstvo, existujúce osobné vzťahy) alebo sa môžu domnievať, že Váš zamestnanec, s ktorým jednajú, má kompetencie, ktoré v skutočnosti nemá (napríklad podpísať zmluvu). Prípadne naopak - Vy rokujete s osobou, ktorá koná za druhú firmu a podpíšete s ňou zmluvu. Až neskôr (spravidla až keď vznikne nejaký problém), zistíte, že táto osoba nebola oprávnená za firmu konať a Vaša zmluva nie je platná. A z tohto všetkého v praxi vznikajú problémy.
Preto vždy, keď dôjde k nejakej podstatnej zmene v kompetenciách, týkajúcich sa podpisovania v mene Vašej spoločnosti (napríklad odvolanie plnomocenstva, zrušenie prokúry, prepustenie zamestnanca, zmena konateľa), informujte o tom Vašich obchodných partnerov, najmä banky. Nie raz sa stalo, že naši klienti zostali prekvapení (a prišli o peniaze) z dôvodu, že niekto, kto na to už nemal oprávnenie, v mene firmy uzatvoril zmluvu, objednal tovar alebo služby alebo v horšom prípade vybral z účtu firmy peniaze. Nie je podstatné, že ten, kto to urobil, na to nakoniec doplatil, ale stratené peniaze sa firme väčšinou nevrátili, nehovoriac o nákladoch spojených so súdnym a trestným konaním.
Rovnako to platí opačne - ak rokujete alebo uzatvárate zmluvu s niekým, kto v tej chvíli nie je štatutárnym orgánom, majte preukázané, že je oprávnený druhú stranu zaväzovať tak ako tvrdí. Písomné plnomocenstvo postačuje.
Preto: Dajte pozor na to, čo je ktorý pracovník oprávnený v mene Vašej spoločnosti vykonať. Majte vždy preukázané, že osoba, s ktorou rokujete, je skutočne oprávnená konať v mene Vášho obchodného partnera v takom rozsahu ako si myslíte.
V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť jedno ustanovenie, konkrétne:
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania.
Preto dajte ešte väčší pozor na to, kto je oprávnený v mene firmy podpisovať a akým spôsobom, špeciálne to platí pre štatutárny orgán.
Pred podpisom zmluvy je vždy dobré si ešte overiť, akým spôsobom koná štatutárny orgán druhej zmluvnej strany. Niekedy je totiž potrebné, aby zmluvu podpísalo súčasne viac osôb a nepostačuje iba podpis jednej z nich.
Za všetky možné iba jeden prípad: Spoločnosť sa nepohodla so svojím konateľom a odvolala ho z funkcie. Bývalý konateľ v priebehu jedného týždňa v mene tejto spoločnosti objednal a prevzal auto (lebo si auto predtým objednával u toho istého dodávateľa dvakrát a poznali ho), v banke založil nový firemný účet (lebo ho v banke poznali z predchádzajúceho pôsobenia), v mene spoločnosti zobral v banke úver, ktorý si nechal poslať na svoj účet, ktorý založil (lebo spoločnosť si v banke aj predtým priebežne brala prevádzkové úvery), predal so zľavou niektoré pohľadávky firmy konkurencii a od niektorých odberateľov firmy zinkasoval pohľadávky firmy v hotovosti. Na siedmy deň ešte vybral z účtu firmy a z bankomatu zostávajúcu hotovosť a odvtedy ho nikto nevidel. Je voči nemu síce vedené trestné stíhanie, ale strata firmy bola viac ako 10 miliónov korún a tie už nikdy neuvidí.
Pravidlá 6 a 7 priamo súvisia aj s ďalším zlatým pravidlom, ktoré si rozoberieme nabudúce a ktoré je opäť natoľko dôležité, že mu bude venovaný samostatný článok.
|