Európska komisia na čele s komisárom pre vnútorný trh Fritsom Bolkesteinom už niekoľko rokov vedie vytrvalý boj proti tzv. zlatým akciám. Posledným prípadom je zákon o Volkswagene, za ktorý sa Nemecko musí postaviť pred Európsky súdny dvor.
Používanie zlatej akcie je pri privatizácii strategických podnikov bežné v mnohých krajinách. Štát predá väčšiu časť svojho podielu v tzv. strategických firmách, zinkasuje tučný výnos, ale ponechá si väčší vplyv ako zodpovedá jeho vlastníckym právam. Odporcovia štátneho vplyvu v sprivatizovaných podnikoch používajú argumenty o slobode investícií a voľnom pohybe kapitálu, vlády zase poukazujú na to, že európske právo umožňuje štátom chrániť si svoje kľúčové oblasti, hlavne energetiku a obranu.
Európsky súdny dvor už v júni 2002 rozhodol, že vo Francúzsku a v Portugalsku systém štátnej kontroly podnikov cez zlatú akciu odporuje princípom únie. Spor sa týkal privatizácie ropnej spoločnosti Elf Aquitaine, kde francúzskej vláde zostali zvláštne hlasovacie práva pri schvaľovaní strategických rozhodnutí. Portugalsko zasa muselo zladiť svoje privatizačné zákony s európskym právom, hlavne v oblasti schvaľovania kúpy podielov väčších ako 10 percent.
Nemecká automobilka je síce už niekoľko rokov terčom kritiky Európskej komisie, ale prípad Volkswagenu sa dostáva pred súd až teraz. V prípadoch firiem iných členských štátov sa už konania uskutočnili. Minulý rok Európsky súdny dvor napríklad rozhodol v neprospech španielskej vlády v prípade privatizácie spoločnosti. Telefonica.
V súčasnosti Európsky súdny dvor vedie spory s vládou Veľkej Británie o British Airport Authority, ktorá prevádzkuje letiská Heatrow a Gatwick. Britská vláda si ponechala zlatú akciu aj v BAE Systems, British Energy a Rolls-Royce. Taliansko chcelo zlatou akciou obmedziť vplyv štátnej francúzskej spoločnosti Electricité de France nad Italenergiou. Aj tento spor rieši Európsky súdky dvor. Komisia iniciovala konanie aj proti ďalším talianskym sprivatizovaným spoločnostiam -- ENI a Telecom Italia.
Na Slovensku zostala zlatá akcia iba na papieri
Na Slovensku sa o zlatej akcii diskutovalo od roku 1992, no do zákona sa ju podarilo presadiť až vláde Vladimíra Mečiara v roku 1995. Vtedy na dvakrát, najprv v júli a po vrátení zákona prezidentom opäť v septembri, parlament prijal zákon o strategicky dôležitých štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach. Podľa neho stanovy akciových spoločností v takto označených podnikoch mali umožniť, že akciám, ktorých majiteľom je štát alebo Fond národného majetku, bez ohľadu na ich množstvo, prislúchajú osobitné práva. Inštitútom zlatej akcie si chcel štát zabezpečiť trvalý vplyv aj v tých spoločnostiach, v ktorých už nemal majoritnú majetkovú účasť. I keď sa zmeny v určených podnikoch mali uskutočniť do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, teda do 14. novembra 1995, neuskutočnili sa. Aj v prípadoch, že bolo zvolané valné zhromaždenie, stanovy nezmenili akcionári (vrátane zástupcov fondu) s odôvodnením, že ministerstvo hospodárstva nedefinovalo, čo si pod strategickými záujmami štátu predstavuje. Ústavný súd napokon v apríli 1996 na návrh vtedajšej opozície rozhodol, že zlatá akcia je v rozpore s ústavou i Listinou základných ľudských práv a slobôd.
Holandská vláda má zasa problémy obhájiť privatizáciu poštových služieb TPG a telekomunikačnej firmy KPN. Dánsko sa dostalo do sporu pri privatizácii kodanského letiska pre podmienku 10-percentného limitu na získanie akcií. Rakúsko by malo odstrániť investičné obmedzenia v bankách.
Aj susedné Česko sa od roku 2002 postupne zbavuje zlatých akcií, ktoré štát vlastnil prostredníctvom Fondu národného majetku vo vybraných spoločnostiach. Išlo najmä o plynárenské a elektrárenské distribučné firmy a Český Telecom. Poľsko si chce podľa denníka Financial Times ponechať právo veta v 14 privatizovaných spoločnostiach. Na zozname, ktorý má schváliť sejm, je hutnícka firma KGHM, telekomunikačná firma TPSA a ropná spoločnosť PKN. Tým by sa podľa ministra financií Jaceka Sochu zredukovali špeciálne práva, ktoré má v súčasnosti poľská vláda až v 80 spoločnostiach.
Sú však aj prípady, keď Európsky súdny dvor umožnil štátu ponechať si zlatú akciu. Stalo sa tak v prípade Belgicka, ktoré si môže zachovať vplyv v sprivatizovaných plynárenských a kanalizačných spoločnostiach, keďže v nich má krajina strategické záujmy. Európa síce považuje zlaté akcie za bariéru voľného pohybu kapitálu, ale umožňuje ich používať v prípadoch, ak ide o strategické záujmy štátu.