Predstavte si typickú taliansku rodinu so všetkým, čo k tomu patrí. Máte? A teraz si predstavte jej opak. Presne takí sú totiž ľudia stojaci za rodinnou spoločnosťou Jantár Nábytok. Dve sestry -- Oľga a Gabriela a ich manželia.
Hoci sa v spoločnom biznise pohybujú skoro dvadsať rokov, už po prvých minútach strávených v ich spoločnosti nám bolo jasné, že hlučné hádky či dokonca lietanie tanierov (v ich prípade možno i kusov nábytku) tu určite nehrozí. "Samozrejme, že sa pohádame. No nikdy nám to nevydrží dlho. Zväčša takú akademickú štvrťhodinku, a potom sa už musíme spolu opäť baviť. Treba riešiť ďalšie pracovné veci," prezrádza Tibor Dobsa. Jeho švagriná Gabriela Meniarová so smiechom dodáva, že pri škriepkach však vždy platí pravidlo: Ženy držia spolu. Nech sa deje, čo sa deje. Na našu otázku, či niekedy predsa len neoľutovali, že sa vydali spoločnou cestou, jednoznačne odpovedali: "Nikdy."
Budovanie dobrého mena
Napriek tomu, že sú menšou firmou a na ich konkurentov, ako napríklad švédska IKEA či rodinný podnik Nábytok Galan sa veľkosťou, ani tržbami nedoťahujú, v okrese Dunajská Streda sa miestami cítia byť ako celebrity.
"Každý nás tu pozná. Bežne sa nám stáva dokonca i to, že keď ideme napríklad k lekárovi, namiesto otázok s čím máme problém my, skončíme pri tom, aký typ nábytku či akého výrobcu by som im odporučila zadovážiť si," prezrádza Gabriela a jej manžel Dušan podotýka, že sú za to vďační: "Dlho sme si budovali dobré meno, je to jediné, čo máme."
Názov im dala ulica
Traduje sa, že dobrý čašník je predovšetkým výborný psychológ. Túto teóriu si prisvojili i predajcovia nábytku a bytových doplnkov Jantárovci, ako Dobsovcov a Meniarovcov prezývajú všetci Dunajskostredčania. Odtiaľ vlastne pramení i názov ich spoločného podniku -- Jantár Nábytok. "Nemali sme potrebu vymýšľať nový názov, odjakživa sme boli Jantárovci a nimi i budeme," vraví Oľga Dobsová a dopĺňa, že túto prezývku im dala sama ulica. Sídlia totiž na Jantárovej ulici.
Z detí zákazníci
Ale vráťme sa k tej teórii... Mnoho verných zákazníkov u nich v predajni zvykne stráviť i celé hodiny. Pri kolosoch o tisícoch štvorcových metrov si poviete -- o.k., ale ich predajňa je maličká. Pýtame sa teda, ako je to možné.
"Klienti k nám chodia s cieľom obnoviť si obývačky, kuchyne či spálne. Od rád v oblasti kúpy nábytku sa však plynule prerozprávame k radám typu -- ako treba zalievať orchideu alebo čo možno ukuchtiť v nedeľu na obed," hovorí Gabriela s tým, že starí zákazníci veľakrát ani nepozerajú nábytok, prídu sa len porozprávať, spýtať sa, čo nové či sa vyžalovať. "A to na tejto práci zbožňujeme všetci," reaguje Gabriela a jej sestra zároveň dopĺňa, že keď po štátnom prevrate začínali, chodili k nim nakupovať rodičia s malými deťmi. "Dnes vidíme, ako nielen naše, ale i cudzie deti vyrástli a... Z malých detí sa stali naši zákazníci," hodnotí Dušan Meniar.
Len fajn privyrobenie si?
Rodinný podnik Jantárovcov si odžil klasickú cestu úspechu firiem založených po `89-tom. Ako vraví oficiálny šéf spoločnosti Tibor Dobsa, kým štátne podniky v oblasti výroby nábytku zanikali, súkromné začali rásť ako huby po daždi.
Aj ich príbeh je mnohým, dnes minimálne rovnako úspešným slovenským firmám podobný. Štvorica nadšencov začínala v prenajatých priestoroch, kým si v roku 1993 nepostavili vlastný obchod. V začiatkoch brali podnikanie skôr ako "second job" či fajn privyrobenie si. "Ja som pracoval v nábytkárskej brandži, Tibor bol majstrom odborného výcviku, švagriná Oľga pracovala ako administratívna pracovníčka v spoločnosti Tesla a moja manželka bola zdravotná sestra. Prvý polrok sme naozaj času nazvyš nemali. Veľakrát, keď sme museli ísť niečo vybaviť, sme si brali pol dňa dovolenku," odhaľuje Dušan Meniar s tým, že približne po pol roku si uvedomili, že toto je ich životná cesta a na podnikanie sa musia vrhnúť celou silou.
Úspech nenechal na seba dlho čakať. "Najväčšie úspechy sme zažili v 90. rokoch, fajn sa nám však darilo i donedávna, kým neprišla hospodárska kríza. To nám obrat padol o 40 percent," rozpráva Tibor Dobsa. Škrt cez rozpočet im tak zabránil rozšíriť predajňu v Dunajskej Strede a zatiaľ ostali len pri plánoch na papieri.
Nábytok však nepredávajú len v Dunajskej Strede, ale i v Senci. "Organizujeme rôzne výstavy a pri usporadúvaní jednej sme nakoniec vystavované kusy nábytku nechali v priestoroch, ktoré patria nášmu známemu," opisuje vznik Gabriela Meniarová.
Syn vyrába pre Jantárovcov
Od predaja nábytku je len krôčik k výrobe. Tú však zastrešuje syn Oľgy a Tibora Dobsovcov -- Tibor Dobsa mladší, inak vyštudovaný zubný technik. Jeho podnik Decorti tak dnes vyrába kuchynské štúdiá, kancelárie či vstavané skrine na mieru. A ako hovorí Tibor Dobsa mladší -- ide vlastne o akúsi dcérsku spoločnosť Jantár Nábytku. Aj jeho spoločnosti sa kríza výrazne dotkla, no zároveň otec i syn svorne tvrdia, že najdôležitejšie je to, že krízu prežili. "Hoci sme ostali bez finančných rezerv, ideme ďalej. V obrate sme už dokonca v máji zaznamenali približne polovičné zlepšenie oproti najhoršiemu obdobiu," hodnotí Tibor Dobsa.
Ani v zlých časoch však nerozmýšľali nad predajom spoločnosti. "Ako sa hovorí -- nikdy nehovor nikdy, no ani dnes táto téma nie je pre nás aktuálna," vraví Dobsa, ktorý na našu otázku, čo je základom ich úspechu, odpovedal, že ich snaha a výborní zamestnanci. "Pracovníci nemôžu trpieť. Aj keď sme nemali zákazky a obrat nám prudko padol, nestalo sa, aby sme im či štátu boli niečo dlžní. Radšej nedáme sebe a uskromníme sa," reagujú Jantárovci s tým, že všetko -- od budovy až po tovar im patrí. "Od bánk sme si nikdy nič nepožičiavali," uzatvárajú.