Hilkovič: Mnohí sa nás pýtali: Uživí vás to?

Predstavte si, že ste mladý vodič, s neskrývanou odvahou sedíte za volantom a vzhľadom na svoj vek počúvate čo najhlasnejšie pustenú hudbu. Naraz vás predbehne dodávka, ktorá má na bočných stranách obrovským písmom napísané vaše priezvisko. V prvom momente by ste asi zľahka stočili volant a hľadali prvé miesto na zaparkovanie. Prečo? Aby ste zavolali svojim rodičom a opýtali sa ich na to. "Je to naša vzdialená rodina,“ dopočuli by ste sa z druhej strany telefónu. No nechceli by ste tých ľudí spoznať?

Uživí vás to?
Spoločnosť Hilkovič vznikla v roku 1993, eseročkou sa stala až o jednu dekádu neskôr. Človek, ktorý niekedy zakladal firmu, vie, že začiatky nie sú nikdy ľahké. Neboli teda ani v tomto prípade. "Po odskúšaní iných komodít, ako je chov činčíl či montáž zabezpečovacích zariadení a hi-fi techniky do áut, otec dospel k názoru, že výroba skríň, respektíve ´rolldorov´, je tou správnou cestou,“ tvrdí na úvod súčasný výkonný riaditeľ firmy Hilkovič, Branislav Hilkovič.

Prvé zákazky vznikali v garáži rodinného domu na podomácky vyrobenej píle. Pracoval na nich otec Jozef so starším synom Henrym, Branislav mal vtedy osemnásť rokov. Ako hovorí, predstava práce v rodinnej firme ho spočiatku vôbec nenadchla a odišiel študovať na konzervatórium. Neskôr sa zamestnal ako hudobník. Vo vojenskom orchestri a niekedy aj v štátnej opere v Banskej Bystrici hral na lesný roh. V roku 1997 však dráhu profesionálneho hudobníka opustil. "Hudba ma neprestala baviť, ale nevidel som v nej svoju budúcnosť,“ hovorí s tým, že nakoniec predsa len odišiel pracovať do otcovej firmy, v ktorej bola, podľa neho, potrebná každá ruka i noha. V rodinnom podniku sa nejaký čas živil ako merač. Do podnikania títo traja chlapi zaangažovali aj mamu Jolanu, ktorá sa im starala o agendu podniku, v roku 2000 odišla do dôchodku, otec, ktorý firmu zakladal, tak urobil pred siedmimi rokmi.

V začiatkoch im málokto veril, že vybudujú veľkú firmu, ktorá bude mať o niekoľko rokov po Slovensku rozložené siete showroomov. "Neustále sa nás niekto pýtal: ,A to si naozaj myslíte, že vás posuvné dvere uživia? A čo keď namontujete skrine do všetkých domov, čo budete robiť potom?‘,“ smeje sa výkonný riaditeľ firmy.

Dnes je pravdou, že uživilo, problémy sa im však nevyhli.

Deti do firmy nútiť nebude
Prvé pobočky začali vznikať v Prievidzi, Topoľčanoch, Trenčíne a Banskej Bystrici, rok pred miléniom prišli aj do Bratislavy a otvorili si predajňu v nákupnom centre Aupark. Prišiel však zlom a s ním obrovské problémy. Za nimi stál človek, ktorý sa im staral o financie a celý ekonomický chod firmy. "Museli sme ozdraviť spoločnosť. Potrebovali sme šesť miliónov vtedajších slovenských korún, pretože sme zostali príliš zadlžení,“ prezrádza Branislav Hilkovič, ktorý mal v tom čase vo firme na starosti otváranie nových pobočiek.

Rodina sa tak ocitla pred otázkou: Čo budeme robiť ďalej? Nakoniec sa rozhodli pre viacero drastických krokov. Predali výrobnú halu a prenajali si dielňu s rozlohou 500 štvorcových metrov, znížili počet pracovníkov z 55 na 36 a zatvorili niekoľko pobočiek. "V Banskej Bystrici zostalo z troch štúdií iba jedno, zrušili sme aj tie, ktoré boli na východe Slovenska,“ vraví Branislav s tým, že s odstupom času hodnotí tieto kroky ako skutočne efektívne.

Hilkovič čerpá inšpiráciu na zahraničných výstavách, majú tak možnosť vidieť trendy, ktoré by sa na našom trhu mali čoskoro objaviť.

V roku 2003 zmenili právnu štruktúru a založili eseročku, počet zákaziek začal pomaly rásť, a s tým aj produkcia. "Časom sme sa presťahovali do dvakrát väčšej výrobnej haly,“ spomína súčasný šéf a dodáva, že po dvoch rokoch jeho starší brat firmu opustil a on ostal v rodinnej firme podnikať sám. Či by tento otec dvoch synov (Tomáš a Samuel) a dvoch dcér (Paulína a Júlia) chcel, aby išli v jeho šľapajach, odpovedá, že by bol rád, avšak, ako tvrdí, nie je idealista a nevie, či ich to bude baviť. "Do ničoho ich nútiť nebudem. Každý človek si vytvára cestu sám. Nechcem, aby bola firma ďalším určovateľom osudu mojich detí,“ tvrdí a so smiechom dodáva, že jeho deťom sa práca v dielni páči. Najstarší syn má však iba jedenásť rokov, rozhodovať o budúcnosti je preto priskoro. Čoskoro do firmy pribudne aj jeho manželka Beáta, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. "Naša najmladšia dcéra má iba dva a pol roka,“ podotýka. Manželka, keďže vyštudovala okrem pedagogiku aj ekonómiu, by sa mala vo firme venovať práve tomu.

Plány do budúcnosti
Ku koncu leta minulého roka otvorili v Bratislave svoju druhú predajňu v III vežiach. Úspech závisí od predajcov, tvrdí Branislav Hilkovič. "Najlepšiu predajkyňu sme mali v Auparku, ale tá po otvorení predajne v III vežiach prešla tam, a odvtedy Aupark akoby zastal.“ Paradoxne sa však bratislavské showroomy v rentabilnosti nachádzajú niekde v strede. Najlepšie to ide tým starým, zabehaným predajniam v Banskej Bystrici a Trenčíne.

Podľa jeho slov, firma krízu pocítila v dobrom aj v tom zlom zmysle slova. "Ľudia si vďaka kríze začali viac vážiť svoju prácu, my sme si začali viac vážiť zákazníka,“ hovorí s tým, že kým pred krízou museli do chvíle objednávky urobiť tri rôzne návrhy a tri kalkulácie, teraz je to aj desať návrhov a desať kalkulácií. Zákazníci vedia, že si v súčasnosti môžu skutočne vyberať. Pokles tržieb síce zaznamenali, išlo však iba o päťpercentné zníženie.

Dnes má Hilkovič 65 zamestnancov a štúdiá v 11 našich mestách. A vízia do budúcnosti? V budúcom roku plánujeme expandovať do Košíc a Prešova a dlhodobo ostáva ich cieľom dostať sa za hranice Slovenska.