"Tatry považujeme za naše, tak sme zvyknutí. Sú krásne. Chodíme sem pravidelne a sledujeme, ako sa menia," prezrádzajú manželia, dôchodcovia z Moravy. Stojíme pri údolnej stanici lanovky na Skalnaté pleso, uprostred staveniska. Okolo hučia bagre i nákladné autá a zo zeme sa dvíhajú prvé stožiare novej sedačky. Moravania sú z toho ruchu mierne zdesení. "Čo to bude? Dajú to do pôvodného stavu?," zasypávajú ma zvedavými otázkami, pozerajúc do veľkej stavebnej jamy. Rozbehnutú tatranskú sezónu, pri prechode do babieho leta, zastavil prudký zvrat počasia. Ochladenie a sneh vyhnali turistov domov.
"Je to škoda. Návštevnosť bola celkom dobrá," konštatuje na margo toho Jozef Trišč z informačného centra neziskovky Tatra Fórum v Lysej Poľane. Neziskovka prestavala bývalú colnicu na hranici s Poľskom na základňu pre turistov a horolezcov, ktorí sa vydávajú na túry do severných končín Tatier.
"Vreckové" priťahuje
Vysoké Tatry sú však stále magnetom. Priťahujú starých známych, ale i nováčikov. Do najmenších veľhôr sveta aj napriek prezývke "vreckové", prichádzajú ročne státisíce turistov. Štátne lesy Tanapu pri pravidelnom rátaní návštevnosti tohto leta zistili, že v jednom augustovom dni vstúpilo do tatranských dolín okolo sedemnásťtisíc ľudí.
"Poliakov sem chodí jednoznačne najviac," dodáva Trišč. Hneď za hranicou je cesta k Morskému oku, ktoré je najnavštevovanejším miestom poľských Tatier. Blízko je i do Zakopaného. Poliaci Tatry milujú. "Poľštinu bolo počuť všade. Na chodníkoch, v táborisku v Bielovodskej doline i v stenách. Okrem Poliakov sme skoro nikoho iného nestretli," spomína horolezec Igor na posledný augustový víkend s pekným počasím, strávený na horolezcami vyhľadávanej Galérii Ganku. Len počas týchto dvoch dní vystúpilo na vrchol Rysov zo slovenskej i poľskej strany niekoľko stoviek ľudí.
V Lysej Poľane je však teraz pusto. Fúka chladný vietor a Žabie štíty v diaľke sú zakryté sivými mrakmi. Jediní Poliaci sú v obchode a krčme na druhej strane cesty. "Navštíviť Tatry aspoň raz za život je svätou povinnosťou každého Poliaka. Ja sem chodím minimálne raz ročne," prízvukuje štyridsiatnik Jacek z Katovíc. Mrzí ho, že služby sú drahé a za všetko sa platí neprimerane veľa. Napríklad za parkovanie i niekoľko eur denne a auto ani nie je strážené. "Nechodím sem kvôli hotelom, kvôli lunaparkovým atrakciám, ale kvôli tej nádhere hore a zážitkom," vysvetľuje.
Centrum podvečerného Popradu je takmer prázdne. Po chodníkoch sa náhlia domáci, turistov tu niet. Parkovisko pred popradským vodným svetom AquaCity je však zaplnené. Veľa poznávacích značiek je poľských, medzi nimi vidno i české. Vodný svet je plný v každom ročnom období a za každého počasia.
"Chodím si sem zaplávať či vyhriať sa do sauny," uvádza Slavo z Rožňavy, kde nie je krytá plaváreň. Pochvaľuje si, že návštevník si tu môže navoliť program podľa chuti a finančných možností. Spokojní s návštevnosťou počas leta sú aj podnikatelia v cestovnom ruchu. Kapacity mali vyťažené a hostí bolo asi o sedem percent viac ako vlani. "Prišlo viac českých turistov," spresňuje Peter Chudý, výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry.