Jednou z najvýznamnejších charakteristík súčasného finančného cyklu je odolnosť amerického bankového systému. Ten si počína v ostatných dvoch ekonomicky nepriaznivých rokoch nepomerne lepšie než v časoch recesie začiatkom 90. rokov a po nedávnych obdobiach veľkých otrasov na akciových trhoch. V predchádzajúcom období recesie na začiatku 90. rokov zažil bankový sektor v USA ťažké časy. V roku 1989 skrachovalo 205 bánk, v roku 1990 ich bolo 160 a v nasledujúcom roku 109. Naopak, v terajšom nepriaznivom ekonomickom cykle však zaznamenali banky minimálne "straty". V roku 2000 opustilo trh sedem bánk, v roku 2001 to boli iba štyri, v minulom roku 11 a v tomto zatiaľ iba dve. Podľa britského denníka The Financial Times príčinou je fakt, že počas ostatnej akciovej bubliny neposkytovali taký objem úverov na aktivity špekulantov na burzách ako sa to dialo v kritických 20. rokoch 20. storočia. Americké banky sa vyhli aj rozsiahlemu úverovaniu nákupu nehnuteľností a miera následného nesplácania v tejto oblasti bola v roku 2002 iba na úrovni 1,76 % v porovnaní s 10,56 % v 2. štvrťroku 1992.
Súčasná vynikajúca výkonnosť amerických bánk bude mať vážne následky pre celosvetový bankový priemysel. Ak porovnáme burzovú kapitalizáciu, niet pochýb, že americké banky sú omnoho silnejšie než európske a japonské. Napríklad americká Citigroup sa môže pochváliť najvyššou burzovou kapitalizáciou na svete - 234 mld. USD, a to aj napriek poklesu ceny jej akcií v minulom roku. Burzová kapitalizácia švajčiarskej UBS, najväčšej banky na európskom kontinente, dosahuje 72,7 mld. USD. Čo sa týka kedysi mocných nemeckých bánk, ich burzová kapitalizácia klesla na žalostnú úroveň. V najväčšej z nich, Deutsche Bank, je to len 43 mld. USD. Je fakt, že nemecký bankový sektor mali v minulom roku najhorší rok od skončenia 2. svetovej vojny a len Deutsche Bank dosiahla zisk. Commerzbank, Dresdner Bank a HVB Group zaznamenali stratu.
Konkurenčnú silu amerických bánk kedysi obmedzovali zákony, ktoré neumožňovali medzištátne bankovníctvo a oddeľovali aj komerčné bankovníctvo od investičného. Dnes to však už neplatí a svet len ťažko bude čeliť ich sile. V prípade Európy možným riešením by mohli byť cezhraničné fúzie na starom kontinente, no čo sa týka Japonska, tam majú banky také problémy s nedobytnými úvermi, že v najbližšom desaťročí sa na niekdajší piedestál určite nedostanú. Útechou pre tých, ktorí sa obávajú sily bánk z USA, však môže byť fakt, že tieto banky budú schopné výrazne oživiť stagnujúcu svetovú ekonomiku. Práve ich odolnosť by spoločne s menovou politikou americkej centrálnej banky mohla byť tou silou, ktorá odštartuje oživenie ekonomiky už ku koncu tohto roka.
StoryEditor