Nemecký vládny kabinet sa dnes zaoberá návrhom rozpočtu na rok 2005. Minister financií Hans Eichel plánuje na rok 2005 nový balík úsporných opatrení, keďže je rozhodnutý dodržať trojpercentnú hranicu štátneho deficitu, ktorú stanovuje Pakt stability a rastu. Úspory sa budú týkať predovšetkým spolkových krajín a obcí, keďže spôsobujú približne polovicu štátneho deficitu. Ako informuje denník Financial Times Deutschland, minister však vzhľadom na ešte len začínajúce hospodárske oživenie neodporúča podnikať žiadne kroky, ktoré by ho mohli ohroziť.
Rozpočtová akrobacia
Minister sa novým návrhom definitívne vzdal cieľa vyrovnaného rozpočtu a očakáva, že Nemecko bude musieť do roku 2008 každý rok čerpať nové úvery v podobnej výške ako na budúci rok, aby vykompenzoval deficity. Ešte v roku 2008 predpokladá deficit rozpočtu na úrovni 19,5 miliardy eur. Situáciu komplikuje aj očakávaný pokles daňových príjmov v roku 2005 o 3,2 na 194,5 miliardy eur.
Pri výdavkoch 258,3 miliardy eur chce minister znížiť nové zadlženie na 22 miliárd eur. Dlhy podľa ústavy nesmú prekročiť objem investícií, ktorý by na budúci rok mal dosiahnuť 22,8 miliardy eur. Eichel na splnenie tohto cieľa musí zaplátať deficit vo výške 18 miliárd eur, a to prostredníctvom úspor, novými úvermi a predajom štátneho majetku. Vypracoval preto privatizačný program nevídaného rozsahu, z ktorého chce zarobiť 15,45 miliardy eur.
Rozpočtové škrty pocítia najmä minister dopravy Manfred Stolpe a minister obrany Peter Struck, ktorí sa najviac bránili škrtom, no napokon museli ustúpiť. Napríklad, Struckov rozpočet klesne o 150 miliónov eur na 24 miliárd eur. Naproti tomu viac peňazí dostane rezort školstva, ktorého rozpočet sa však namiesto požadovaných 250 až 500 miliónov eur zvýši iba o 200 miliónov eur na 8,46 miliardy eur. Stúpne aj rozpočet rezortu hospodárstva: zhruba o miliardu eur na 34 miliárd eur, keďže zníženie regionálnej podpory pre východné Nemecko je na nasledujúcich päť rokov vylúčené a výdavky zostanú zmrazené na úrovni 700 miliónov eur.
Kritika privatizačných plánov
Najväčšia kritika sa týka privatizačných plánov. Štát vlastní priamo 16,7 percenta akcií Deutsche Telekom, 20 percent Deutsche Post a 18,32 percenta prevádzkovateľa frankfurtského letiska Fraport. Tieto podiely majú v súčasnosti hodnotu približne 19,8 miliardy eur.
V rámci privatizácie chce minister predať predovšetkým časť alebo celý 20-percentný štátny podiel v Deutsche Post. Odkúpiť by ho mala štátna banka Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW), ktorá však vzhľadom na podobné transakcie v minulosti vlastní už 42 percent v spoločnosti. V prípade, že podiel v nejakej firme presiahne 50 percent, musí ju KfW uvádzať v bilancii ako dcérsku spoločnosť a skonsolidovať. KfW však nič v podobné nemá v úmysle a podľa informácií FTD existuje o tom aj dohoda s Eichelom.
Odborníci spochybňujú Eichelove privatizačné plány. Keby minister skutočne predal akcie v Deutsche Post a Deutsche Telekom za 15 miliárd eur štátnej banke KfW, zaťažil by kurzy akcií. Podľa ich názoru by Eichel mohol predať iba osem percent, ktoré by mu však pri súčasných trhoch cenách priniesli iba 1,5 miliardy eur. Druhou možnosťou by mohlo byť umiestnenie časti akcií Deutsche Post na trhu, aby si KfW urobil priestor pre prevzatie ďalších podielov štátu. Takéto opatrenie by však mohlo poškodiť kurz akcií pošty.
Ekonómovia upozorňujú, že sprivatizovať majetok v takejto obrovskej hodnote v priebehu jedného roka nie je jednoduché. Navyše ide o jednorazový príjem, ktorý síce pomôže pokryť rozpočet, no nezníži deficit ako percento hrubého domáceho produktu.
Opozícia síce považuje privatizačné plány za správny krok, no podľa nich musí ísť o niekoľkoročný program. To, čo Eichel plánuje, označujú v princípe skôr za určitý druh čerpania úverov, a nie za skutočnú privatizáciu. Podľa názoru opozičných expertov Eichel len prehajdáka "rodinné striebro" a jeho politiku kritizujú ako krátkozrakú.
Peniaze z Marshallovho plánu
Eichel uvažuje aj o použití peňazí z Marshallovho plánu, ktoré zostali po povojnovej rekonštrukcii krajiny. Na zníženie nových úverov na 22 miliárd eur chce do KfW presunúť asi 12 miliárd eur z aktív Marshallovho plánu, čím by sa podľa návrhu rozpočtu uvoľnili zhruba dve miliardy eur, ktoré sú potrebné v spolkovom rozpočte.
Nemecko dostalo od USA v rokoch 1948 až 1952 asi 1,2 miliardy dolárov ako príspevok na rekonštrukciu priemyslu v rámci plánu vtedajšieho amerického ministra zahraničia George Marshalla. Tieto prostriedky až doteraz spravovalo spolkové ministerstvo hospodárstva a majú KfW pomôcť posilniť bilanciu pred kúpou akcií Deutsche Post a Deutsche Telekom.