StoryEditor

Nový vodný zákon. Je benevolentnejší?

24.11.2004, 23:00
Novela vodného zákona, ktorá platí od júla tohto roka, umožňuje poskytovať výnimky na stavbu ropovodov a produktovodov v chránených vodohospodárskych oblastiach. Ochrana týchto území preto podľa niektorých vodohospodárov a ochrancov životného prostredia stratila význam.

Novela vodného zákona, ktorá platí od júla tohto roka, umožňuje poskytovať výnimky na stavbu ropovodov a produktovodov v chránených vodohospodárskych oblastiach (CHVO). Ochrana týchto území preto podľa niektorých vodohospodárov a ochrancov životného prostredia stratila význam. Pripomínajú, že v minulosti sa napríklad na Žitnom ostrove takéto objekty nemohli stavať. Poukazujú pritom na pripravovanú výstavbu ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu, ktorý má prechádzať cez Žitný ostrov.

V minulosti rozhodovalo ministerstvo
Chránené vodohospodárske oblasti majú rozlohu, ktorá predstavuje 14 percent plochy Slovenska. Inštitút CHVO upravuje zákon o vodách. Vláda vyhlásila chránenú vodohospodársku oblasť na Žitnom ostrove v roku 1978. Ďalších desať oblastí schválila v roku 1987. V týchto oblastiach je okrem iných stavieb zakázané aj budovanie ropovodov a produktovodov, ktorými sa prepravujú škodlivé látky. "Nariadenie vlády o CHVO na Žitnom ostrove však obsahovalo výnimku, podľa ktorej sa investičná činnosť vo vtedajšom národnom podniku Slovnaft riadila zásadami určenými dohodou bývalého ministerstva priemyslu a ministerstva lesného a vodného hospodárstva," vysvetľuje riaditeľka odboru štátnej vodnej správy ministerstva životného prostredia Eleonóra Bartková.
Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva mohlo udeliť výnimky zo zákazu výstavby ropovodov len v prípadoch odôvodnených celospoločenskými záujmami. "To znamená, že aj pred rokom 1989 bolo možné uplatniť výnimku zo zákazu výstavby takýchto stavieb," pripomína Bartková. V súčasnosti každá takáto investícia podlieha osobitnému konaniu, v ktorom sa posudzuje nielen výstavba, ale aj budúca prevádzka, a nie iba z hľadiska vplyvu na kvalitu podzemných vôd a vodných pomerov, ale aj celkových dosahov na životné prostredie.
Podľa nového vodného zákona sa výnimky na povoľovanie takýchto stavieb môžu udeliť, len ak sa po odbornom posúdení preukáže, že navrhované technické opatrenia zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov. "Nový vodný zákon v skutočnosti sprísnil podmienky na udeľovanie výnimiek," zdôrazňuje riaditeľka odboru štátnej vodnej správy. Takúto zákonnú úpravu podľa nej nemožno považovať za účelovú legislatívu a dávať ju do súvislosti so skupinovými záujmami. Za možnosť výnimiek hlasovalo pri schvaľovaní vodného zákona 134 poslancov parlamentu.

Boli by sme príliš zelení
Parlamentný výbor pre životné prostredie a ochranu prírody v čase schvaľovania tohto zákona neodporučil poslancom prijať ustanovenia o výnimkách. Napriek tomu ich poslanci schválili. Stalo sa tak pri pozmeňujúcom návrhu podpredsedu tohto výboru Petra Muránskeho. Ten to odôvodňuje tým, že ak by vodný zákon výnimky neumožnil, "dostali by sme sa do zelenej ortodoxnej pozície". Aj podľa predsedu výboru Mikuláša Juščíka, ak by sa povedalo, že ropovody a iná hospodárska činnosť v zákone o vodách nemajú byť, "asi by sme boli veľmi konzervatívni". Odvoláva sa pritom na potrebu ekonomického rozvoja regiónov patriacich do chránených oblastí. Pripúšťa však, že každá výnimka poskytuje možnosť na špekulatívne obchody a mimoriadne dohody. Podľa neho však bude záležať na poctivosti štátnej správy, aby také niečo nedopustila.

20. máj 2022 21:37