Američania v piatok 4. júla oslavovali Deň nezávislosti, no tentoraz to bolo iné. V tomto dni totiž zaznel štartovací výstrel do boja o Biely dom, do ktorého sa v novembri 2004 nasťahuje nový alebo staronový prezident. A už dnes je jasné, ktorá téma bude najdôležitejšia: trh práce.
Nezamestnanosť totiž dosiahla 6,4 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň za deväť rokov, a prekonala aj pesimistické prognózy ekonómov. Minister financií John Snow síce očakáva jej pokles počas leta, no predpokladom je oživenie hospodárstva v 2. polroku. Ani najnižšia úroveň úrokových sadzieb od roku 1958 (1,0 %) a Kongresom schválený daňový balík v hodnote 350 mld. USD však nie sú presvedčivým signálom nadchádzajúceho zotavenia americkej ekonomiky. Práve naopak. Každé zrušené pracovné miesto totiž zvyšuje hrozbu poklesu súkromnej spotreby, ktorá je najdôležitejším pilierom najväčšieho hospodárstva na svete. Spoločnosti v máji zrušili 70 tis. pracovných miest a v júni ďalších 30 tis. a mnohé sa pripravujú na druhú alebo tretiu vlna prepúšťania. Ekonómovia odhadujú, že hrubý domáci produkt (HDP) musí stúpať o 3 %, aby vznikli nové pracovné miesta. V súčasnosti sa však rast HDP odhaduje na 2,5 %.
Pre terajšieho prezidenta Georgea W. Busha sa stúpajúca nezamestnanosť stáva čoraz väčším problémom. Ak sa mu nepodarí tento trend zvrátiť, je jeho opätovné zvolenie vážne ohrozené. Medzičasom sa Bush snaží dokázať, že hospodársky vývoj je pre neho dôležitý. Na rozdiel od svojho otca, ktorý ekonomickej politike venoval príliš málo pozornosti a napokon prehral voľby, totiž takmer nikdy vo svojom prejave nevynechá tému konjunktúry a trhu práce.
Demokratickí konkurenti však Busha považujú za ničiteľa pracovných miest. Niet divu. Od jeho nástupu do Bieleho domu sa totiž "stratilo" 2,4 mil. pracovných miest a od čias Herberta Hoovera, ktorý vládol počas recesie v rokoch 1992 až 1933, sa tak stal prvým prezidentom, ktorý viac miest zničil než vytvoril. Jeho poradcovia a významní ekonómovia sa zhodujú v tom, že Bush nenesie zodpovednosť za nepriaznivú hospodársku situáciu. Hlavnou príčinou je skôr technologická bublina, prepad trhov a účtovné škandály. Navyše počas jeho funkčného obdobia prišlo k teroristickým útokom na New York (11. september 2001) a s nimi súvisiacim vojnám v Afganistane a Iraku, ktoré prispeli k zhoršeniu dôvery investorov a nálady spotrebiteľov.
Oponenti však tento fakt využívajú vo svoj prospech a takmer všetci vytkli vláde neschopnosť. "Je hanba, že veľa Američanov nemôže nájsť prácu a pán prezident nemá ani poňatia, ako to možno zmeniť," vyhlasoval senátor John Edwards zo Severnej Karolíny. Niektorí požadujú návrat ekonomickej politiky Billa Clintona: zodpovednej daňovej politiky, investícií do vzdelávania a znižovanie daní pre spoločnosti. G. Bush medzičasom stavil na faktor čas. Takmer všetci ekonómovia totiž v druhej polovici tohto roka očakávajú zotavenie hospodárstva, ktoré by malo pretrvať aj do budúceho roka. Súčasne s tým by mal stúpnuť počet pracovných miest. Voľný čas zatiaľ využíva na obhajobu útoku na Irak.
StoryEditor