S cieľom znížiť mzdové náklady sa nemeckí zamestnávatelia očividne riadia heslom "účel svätí prostriedky" a v zriedkavej zhode so Združením odborových organizácií (DGB) totiž žiadajú zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na 18 %. Keď prezident DGB Michael Sommer predkladal vláde tento návrh, prezident združenia zamestnávateľov Dieter Hundt ho označil za nedôležitý a spolu s kancelárom Gerhardom Schröderom jednoznačne zvýšenie DPH odmietol. Medzičasom však urobil obrátku opačným smerom a spolu s M. Sommerom žiadajú vyššie daňové zaťaženie spotreby s cieľom znížiť vedľajšie mzdové náklady. Podľa jeho názoru by sa sociálne odvody mali znížiť zo súčasných 42 % na 40 %.
Ako informuje časopis Spiegel, vplyv zvýšenia DPH je však podľa názoru odborníkov sporný. Prívrženci ho považujú za čestný, keďže prakticky nikto sa tomuto opatreniu nevyhne. Kritici však zvýšenie DPH považujú za nečestné, keďže najviac ho pocítia práve ľudia s najnižšími príjmami. Navyše vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu je nebezpečné zvyšovať DPH, keďže súkromná spotreba vlani klesla o 0,5 % a bola jednou z hlavných príčin slabého hospodárskeho rastu na úrovni 0,2 %.
Podpora pre zvýšenie DPH sa však rozrastá. Aj prezident najsilnejšej odborovej organizácie IG Metall Klaus Zwickel, ktorý spočiatku spochybňoval návrhy svojho odborárskeho kolegu, zmenil svoj názor. Proti zvýšeniu DPH sa však postavil predseda odborovej organizácie Ver.di Frank Bsirke a šéf IG-BCE Hubertus Schmoldt.
Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung informuje, že koalícia a opozícia zatiaľ zvýšenie DPH odmietli. Podľa doterajších skúseností to však nič neznamená, pretože ak sa finančníci spolkovej vlády a jednotlivých štátov nedohodnú na reforme daňového zákona, môže sa zvýšenie DPH veľmi rýchlo stať spoločným východiskom. Tento postoj má jednoduchý dôvod. DPH je totiž z fiškálneho hľadiska najúčinnejšia, keďže sa účtuje pri každom nákupe a spotrebiteľ ju oveľa menej pociťuje než priame odvody zo mzdy. Navyše zvýšenie DPH už o 1 % prinesie do spolkovej a štátnych pokladníc približne 7,5 mld. eur.
Nemecko sa aj po niekoľkonásobnom zvýšení daní v európskom porovnaní radí medzi krajiny s nízkym zaťažením. Súčasný systém DPH existuje od roku 1968 a vláda od konca 70. rokov zvýšila daň celkovo päťkrát. S odhadovaným prínosom 142 mld. eur sa v tomto roku stane najdôležitejšou z priamych daní, keďže daň z príjmu prinesie do pokladnice 145 mld. eur. V súčasnosti je nemecká DPH na úrovni 16 %, hoci pre potraviny, osobnú dopravu, umelecké diela a predaj kníh a časopisov platí znížená sadzba 7 %.
StoryEditor