Ak maďarská ropná a rafinérska spoločnosť MOL nebude mať v budúcnosti dostatok kapitálu na investície a obnovu zásobníkov plynu, nebude môcť byť po roku 2005 zodpovedná za bezpečné zásobovanie krajiny plynom, vyhlásil na tlačovej konferencii v Budapešti prezident spoločnosti Zsolt Hernádi.
Ako je známe, MOL už dávnejšie dopláca na hospodárenie svojej plynárenskej divízie, ktorá spôsobuje spoločnosti každoročne niekoľkomiliardové straty. Príčinou je regulovaná cena importovaného plynu, ktorá nepokrýva nadobúdacie náklady. Krytie potrebných investícií nezabezpečí ani od 15. mája platné zvýšenie ceny. Podľa zainteresovaných by riešeniu situácie mal pomôcť nový zákon o plyne, ktorý pripravuje vláda. Bude v ňom totiž zakomponovaný aj mechanizmus chrániaci obyvateľstvo pre drastickým vplyvom cenových výkyvov plynu vo svete.
Podľa Györgya Hatvaniho z maďarského ministerstva hospodárstva a dopravy, budú pravidlá cenotvorby plynu kopírovať bežné medzinárodné zvyklosti a budú sa odvíjať od bežnej svetovej ceny. Týka sa to 75 % spotreby krajiny, zvyšok tvorí domáca produkcia. Keďže sú však náklady na vnútrozemskú ťažbu plynu omnoho nižšie než je cena dovozu, zaplatí tento rozdiel MOL vo forme osobitnej dane a tá bude tvoriť základ na dotovanie spotreby obyvateľstva. Vedenie MOL-u je však v tejto veci dosť skeptické a poukazuje na doteraz platný zákon o plyne, ktorý sa nedodržiava. Aj podľa neho by mali ceny pokrývať oprávnené náklady a zabezpečovať tvorbu zisku pre trvalú prevádzku. Avšak pre doterajšiu cenovú politiku nemá spoločnosť prostriedky na rozvoj.
V súčasnosti sa v MR ročne spotrebuje 13 mld. kubických metrov plynu a podľa prognóz sa tento objem v najbližších rokoch zvýši o ďalšie dve až tri miliardy. MOL potrebuje na výstavbu a rekonštrukciu zásobníkov spolu asi 400 mld. forintov (HUF), pričom časť najdôležitejších investícií v hodnote 150 mld. HUF by mala byť ukončená už v roku 2005 -- 2006. Firma má v pláne aj vybudovanie nového zásobníka s kapacitou 1 mld. kubických metrov plynu v hodnote 80 mld. HUF a výstavbu prijímacej stanice na plyn zo SR za 50 mld. HUF. Na udržanie celého systému v prevádzkyschopnom stave v rokoch 2008 až 2010 bude potrebovať ďalších 150 až 200 mld. HUF. Pokiaľ sa tieto potrebné investície nepodarí zaistiť, môže kapacita zásob plynu klesnúť v priebehu dvoch až troch rokov na polovicu, varovalo vedenie spoločnosti. Podľa odborníkov by ceny plynu mali v takom prípade vzrásť ešte o 10 až 15 % oproti súčasnosti. V súlade s pravidlami EÚ pristúpi MR od roku 2004 na čiastočnú liberalizáciu trhu s plynom pre veľkoodberateľov, od júla 2007 sa stane trh s plynom úplne voľný aj pre obyvateľstvo.
StoryEditor