Fond národného majetku SR mal tohto roku vyplatiť dlhopisy FNM, ktorými roku 1995 nahradila vláda Vladimíra Mečiara už rozbehnutú kupónovú privatizáciu. Malo to byť "inak a lepšie", lebo okrem použitia dlhopisu na získanie akcií lukratívnych podnikov (ako v kupónovej privatizácii) mali mať občania -- ich držitelia -- aj ďalšie možnosti na ich použitie.
Nakoniec však možnosť získať akcie podnikov -- a tým aj priamu účasť na privatizácii -- mohli využiť občania v rokoch 1997-- 98 na verejnom trhu minimálne. Akcie získali iba za 1 877 dlhopisov a za ďalších vyše 57-tisíc dlhopisov získali akcie z majetku FNM priamym predajom vybraní nadobúdatelia, o ktorých rozhodli splnomocnenci FNM.
Ešte menej akcií však poskytli občanom za dlhopisy kritici zrušenia kupónovej privatizácie: za súčasnej vlády sa na verejnom trhu vymenilo iba 7 (!) dlhopisov za akcie Slovnaftu. Ani možnosť predávať akcie strategických podnikov pri ich privatizácii cez kapitálový trh a z výnosov vyplácať dlhopisy FNM SR -- po rozhodnutí vlády SR -- nevyužil.
Len tretina počkala na výplatu plnej sumy
Spôsob, ktorý vlani zvolila vláda a FNM SR na výplatu dlhopisov, je však drahší, nákladnejší a náklady zaťažia možno ešte budúcu vládu. Pričom však veľká väčšina -- viac ako dve tretiny -- občanov získala za dlhopis menej ako sľúbených 13 740 Sk (po zdanení). V roku 1998 takmer 260-tisíc občanom, ktorí sa dožili 70 rokov k 19. novembru 1996 a starším, vyplatil vtedajší FNM predčasne, podľa zákona, 255 695 dlhopisov po 11 496 Sk.
Do júla 1998, keď Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie zákona o veľkej privatizácii, podľa ktorého sa vybraným skupinám priznávalo právo nadobúdať dlhopisy FNM SR pred lehotou splatnosti, je neústavné, získavali však dlhopisy od občanov najmä privatizátori-dlžníci FNM SR, vybrané banky a doplnkové životné poisťovne, prípadne ich občania mohli použiť na kúpu obecných bytov (na byty použili vyše 92-tis. dlhopisov). Dovtedy sa dlhopisov "zbavilo" 1,1 mil. občanov, ktorí neverili, že po dni splatnosti získajú za ne plnú hodnotu.
Len dlžníci FNM SR, ktorí už zarobili na privatizácii zvýhodneným priamym predajom vopred určenému vlastníkovi, do volieb roku 1998 splatili 732 881 dlhopismi približne 7,8 mld. Sk. Druhýkrát zarobili tým, že od občanov dlhopisy lacno nakúpili, aby nimi v ich plnej cene splácali privatizovaný majetok.
Nákladnejšie splácanie
Vláde Mikuláša Dzurindu sa napriek ambicióznemu privatizačnému programu nepodarilo ani to, čo v opozícii ustavične navrhovala a čo si dala do programového vyhlásenia: pokúsiť sa predčasne splatiť záväzok FNM voči 60-ročným a starším občanom. Netrúfala si na to zabezpečiť ani 5 mld. Sk.
A tak k 31. decembru 1999 zostalo ešte vyplatiť 67 % -- 2 230 903 -- neumorených dlhopisov FNM SR. Od marca roku 2000 však aj terajšie vedenie FNM dalo opäť možnosť privatizátorom splácať namiesto peniazmi svoje záväzky dlhopismi. Tým sa znížila suma potrebná na vyplatenie dlhopisov občanom v hotovosti zhruba o 3,35 mld. Sk. V roku 2000 na úhradu záväzku dlžníka FNM alebo Slovenského pozemkového fondu bolo umorených 236 395 dlhopisov, od 1. januára do 30. júna 2001 ďalších 23 715 na započítanie pohľadávok dlžníkov vo výške 325 844 mil. Sk. Išlo vo veľkej väčšine o splátky, ktoré mal fond dostať pôvodne v peniazoch v rokoch 2000 až 2002. Najviac -- 512 mil. Sk -- dlhopismi, ktoré nakúpil lacnejšie od občanov, zaplatil štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel za Naftu Gbely.
Dobrý kšeft
Viac ako zabezpečením bezproblémového vyplácania, prípadne inej formy umorovania dlhopisov, sa zaoberala vláda liberalizáciou ich obchodovania. Začala sa 22. novembra 1999, čo malo za následok, že v roku 2000 podnikaví inštitucionálni investori vykúpili 830 680 dlhopisov od občanov, ktorí si nepočkali na výplatu plnej sumy. Tým sa však bremeno splácania dlhopisov pre FNM neznížilo, skôr naopak. Pretože napokon až vyše 484-tisíc dlhopisov vykúpilo 22 právnických zahraničných osôb, ktorým sa vyplácajú bez zdanenia v SR, prišiel tým štátny rozpočet o 319,6 mil. Sk.
Z 3 361 561 občanov roku 1994 platne zaregistrovaných do druhej vlny kupónovej privatizácie, ku dňu splatnosti dlhopisov FNM, k 31. decembru 2000, zostali dlhopisy už iba na účtoch 1 010 465 fyzických osôb -- ich prvonadobúdateľov. FNM SR mal splatiť na začiatku minulého roka 1 089 800 dlhopisov slovenským občanom, 508 dlhopisov cudzincom a takmer po 400-tis. dlhopisov 147 domácim a 20 zahraničným právnickým osobám. FNM SR napokon minulý rok vyplatil za dlhopisy občanom 14,5 mld. Sk (pred zdanením) a 7 mld. Sk zahraničným a 0,6 mld. domácim inštitucionálnym investorom.
Lenže FNM SR napriek tomu, že jeho príjmy z privatizácie len v roku 2001 dosiahli okolo 45 až 50 mld. Sk a mohol by z nich všetky dlhopisy poľahky vyplatiť, musel si v tomto roku ešte 15 mld. Sk požičať so štátnou zárukou a splatnosť 327 421 dlhopisov za 4,5 mld. korún slovenským právnickým osobám -- bankám -- odložiť na rok 2002. Dohodu s Poštovou bankou o odložení splatnosti takmer 3,9 mld. Sk za výplatu vyše 282-tisíc dlhopisov do 31. decembra 2002 uzavrel pri 12-percentnom úroku. Predlžovanie záväzku plynúceho z dlhopisov vedie aj k rastu nákladov na ich správu.
Navyše fond stále zostáva na stanovisku, že bolo jedno, či za dlhopis splatný už 31. decembra 2000 vyplatil 13 740 Sk niekomu až v apríli (keď začal FNM s vyplácaním fyzických osôb) a niekomu dokonca až v novembri 2001. Pritom však vyše 200 mil. Sk, ktoré poukázal RM Systému na výplatu 14 600 dlhopisov, ktoré si občania ešte z rôznych dôvodov neprevzali, si FNM z JUMBO účtu RM Systému Slovakia sťahuje späť na svoj účet. Aby neprišiel o úroky (o ktoré prišli majitelia dlhopisov). Súd zatiaľ nerozhodol o námietkach FNM proti súdnemu platobnému príkazu vyplatiť držiteľom dlhopisov, ktorí sa toho domáhali, aj 17,6 % úrok za omeškanie výplaty po dni splatnosti. Boli by to ďalšie náklady FNM navyše. Úroky i splátky pôžičky budú svojimi daňami platiť všetci občania, vrátane tých, ktorí dlhopis nemajú.
Argument pre privatizáciu
Zatiaľ čo za predchádzajúcej vlády dlhopisy slúžili najmä ako výhodné platidlo vybraných privatizátorov za dlhy voči FNM, za súčasnej sa stali zbraňou pri argumentácii o nutnosti privatizácie strategických podnikov a sietí, ktoré aj členovia vládnej koalície pred voľbami sľubovali neprivatizovať. Dokonca aj súčasný podpredseda vlády Ivan Mikloš sa vtedy ohradil, keď ho v parlamentnom výbore nebohý poslanec Ján Ducký obvinil, že podľa jeho vyjadrenia 34 percent -- teda blokačný balík -- v plynárenských a energetických podnikoch by mali dostať zahraniční investori. "To je nezmysel. Nie je to pravda," tvrdil Mikloš pred voľbami. Po nich nutnosť splatiť dlhopisy FNM v hotovosti nazval silným stimulom pre urýchlenú privatizáciu práve týchto podnikov. A zahraničným investorom sa ponúka 49 % SPP.
Napokon sa však ukázalo, že dlhopisy sa dali splatiť aj bez peňazí z problematickej privatizácie Transpetrolu, Slovenského plynárenského priemyslu či Slovenských elektrární. Dokonca ani 15 % akcií Slovenských telekomunikácií, ktoré sa podľa pôvodného rozhodnutia vlády mali použiť na výplatu dlhopisov, FNM SR nepredal, ba ani nemusel použiť ako záruku za úver.
Aj keď FNM SR v tomto roku predal majetkové účasti rozličnej veľkosti v stovke akciových spoločností, podstatu -- vyše 40 mld. Sk -- jeho príjmov, z ktorých sa vyplácali dlhopisy, predstavovali príjmy z predaja troch reštrukturalizovaných bánk (Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB). Hoci na druhej strane tu je sporné vôbec hovoriť o príjmoch, keďže náklady na predprivatizačnú reštrukturalizáciu týchto troch peňažných ústavov (presunuté nedobytné úvery a kapitálové zvýšenie) dosiahnu viac ako trojnásobok príjmu -- vyše 130 mld. Sk.
Príjmy z privatizácie, ktoré mali byť na dlhopisy, už rozdelila vláda v štátnom rozpočte, či už išlo o splácanie štátnych záruk za ministerstvo financií, oddlžovanie zdravotníckych zariadení alebo železníc, Slovenskej televízie či Slovenského rozhlasu. Ak by kritici dlhopisovej metódy z dnešnej vlády boli presadili tak ako chceli opäť kupónovú privatizáciu -- teda rozdávanie akcií podnikov občanom za investičné kupóny -- bol by štát a FNM zostali aj bez týchto príjmov.
Malý prínos z reprivatizácie
Z ďalších príjmov FNM SR stojí za zmienku najmä 1,3 mld. Sk, ktoré fond získal predajom akcií Slovnaftu. Išlo o akcie, ktoré mu -- v rámci mimosúdneho vyrovnania -- vrátil privatizátor Slovnaftu, Slovintegra. Z iných účastí v akciových spoločnostiach a podnikoch -- okrem akcií Nafty Gbely, ktoré predal SPP už pred rokom -- vrátených FNM SR v rámci nápravy privatizácie, zatiaľ fond väčšie prostriedky nezískal. Naopak, zvyšujú sa mu náklady na odstupovanie od zmlúv, právne zastúpenia a súdne spory. V niekoľkých prípadoch majetok a akcie do fondu vrátili buď mimosúdnou dohodou s privatizátormi, alebo jednostranným aktom FNM a Strediska cenných papierov. Na súd nečakajú ako sporné iba prípady, v ktorých sa FNM SR domáha vyslovenia neplatnosti uzatvorenej zmluvy a vrátenia (už aj tak vykradnutého) majetku. Čakajú aj podania, v ktorých chcú naspäť majetok privatizátori v prípadoch, keď FNM jednostranne odstúpil od zmluvy a majetok si jednoducho "svojpomocne" vzal. Napríklad zo Strediska cenných papierov bez rozhodnutia súdu, iba za pomoci notárskej zápisnice. Z 53 sporných prípadov je v 11 súdne konanie. Ani v jednom z preverovaných prípadov ešte nejestvuje právoplatné súdne rozhodnutie, ba ani prvostupňové pojednávanie. Ani jeden prípad prípadnej trestnej zodpovednosti bývalých pracovníkov fondu zodpovedných za privatizáciu, dnešným fondom označenú ako nezákonnú, nebol ešte na súde, hoci FNM podal desiatky trestných oznámení.
"Kľúčové" sa dobre nepredávali
Oproti pôvodným predpokladom sa oneskoruje príjem fondu z niekoľkých nedokončených prípadov. Napríklad z predaja 67 % Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, bratislavského Istrochemu, Solivarov Prešov, ani na tretí pokus sa ešte nepodarilo predať Banku Slovakia. Z predaja podielu FNM v Reštitučnom investičnom fonde (RIF) získal FNM zhruba toľko, koľko mu naspäť poukázal pre RIF za vyše 35-tisíc dlhopisov, ktoré mal RIF na účte. V závere roka FNM predal aj 97 % podiel v Západoslovenských tlačiarňach Bratislava.
Podľa predvolebných predpokladov vtedajšieho experta SDK Ivana Mikloša mala byť pre výplatu dlhopisov "kľúčovou privatizácia menšinových podielov z portfólia FNM SR, no len vtedy, ak sa zabezpečí ochrana menšinových akcionárov a likvidný kapitálový trh, čím sa zvýši ich reálna hodnota". No keď sa ani v ochrane menšinových akcionárov, ani vo zvýšení likvidity a dôveryhodnosti kapitálového trhu za tejto vlády výrazne nepokročilo, mal FNM SR problémy získať za menšinové podiely slušnejšiu cenu a na výplatu dlhopisov nemal ich predaj významnejší vplyv.
Resty prechádzajú do nového roku
Do portfólia FNM SR pribudli tento rok akcie z novozaložených spoločností v nominálnej hodnote vyše 70 mld. Sk. Sú v tom najmä akciové spoločnosti teplárenských a energetických spoločností, ktoré vznikli z energetických rozvodných podnikov, a akciové spoločnosti transformovaných štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy (SAD). Predaj 49-percentných balíkov akcií týchto autodopravcov sa má uskutočniť v polovici budúceho roka metódou priameho predaja vopred vybratému záujemcovi. Aj keď bilančná hodnota všetkých podnikov SAD je asi 4 mld. Sk, pre FNM SR sa očakávajú príjmy 80 až 90 mil. Sk z prvých splátok; zvyšnú časť kúpnej ceny použije formou zvýšenia základného imania na obnovu autobusového parku.
Fond ešte očakáva príjem za predaj svojho podielu v Nováckych chemických závodoch, a. s., Nováky, Slovenskej poisťovne, z nedokončeného predaja podielu v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany (ale v hre zostávajú aj súdne nedoriešené kúpele v Dudinciach a na Sliači), z opakovanej verejnej súťaže o majoritný podiel v Slovenskej plavbe a prístavoch, a. s., Bratislava a z predaja majetkovej účasti v ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom. Sú to všetko prípady, ktoré sa mali pôvodne ukončiť už tohto roku. Nehovoriac už o privatizácii podnikov Vodární a kanalizácií, ktorá sa ťahá cez celé volebné obdobie. Dokonca už predchádzajúca vláda ju pripravovala, medzi iným aj ako jednu z mála účasti už pripravenej v ponuke napokon neuskutočnenej kupónovej privatizácie.
FNM chce minúť vyše 200 mld. Sk
Z akciových spoločností, ktoré pribudli v minulom roku do majetku FNM SR, je najvýznamnejšia a. s. Slovenský plynárenský priemysel so základným imaním v nominálnej hodnote 52,3 mld. Sk. V predvolebnom roku by malo ísť o výraznú finančnú injekciu nielen pre FNM SR, ale aj pre vládu a jej program. Privatizačný poradca v čase verejného vyhlásenia záujmu vlády predať 49 % SPP -- 30. augusta 2001 v britskom denníku Financial Times a nemeckom Handelsblatte -- predpokladal, že víťaz tendra bude známy ešte do konca roka. Vysloviť dnes predpoklad, kedy sa tak stane, by bolo odvážne. Podľa vtedajších odhadov by sa cena predávaného balíka mala pohybovať v rozmedzí 3 až 4 mld. USD (140 až 200 mld. Sk). Po nedávnom predaji štátneho podielu českého Transgasu za 133 mld. Kč, čo je značne vyššia suma, ako sa očakávalo, možno predpokladať vyšší príjem, ako sa doteraz predpokladalo aj za podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle. Ten totiž vlastní väčšiu a zaujímavejšiu časť bývalého Tranzitného plynovodu. Keďže sa už nepredpokladá, že sa v tomto volebnom období stihnú sprivatizovať a predať aj Slovenské elektrárne, predaj SPP by mal predstavovať až 90 % predpokladaných príjmov FNM. Jeho predpokladané výdavky, tak ako ich už schválil parlament, by mali dosiahnuť až 202,4 mld. Sk. Z toho vláda počíta na splatenie štátneho dlhu 95,7 mld. Sk a až 55 mld. Sk by sa malo použiť na vklad do reformy sociálneho a dôchodkového poistenia. Splatenie štátnych reštrukturalizačných dlhopisov vo vlastníctve VÚB, a. s., si vyžiada 9,1 mld. Sk a na železničnú osobnú dopravu by malo ísť z príjmov FNM 4,4 mld. Sk.
Podniky a trhy
Príjmy z privatizácie zakrývajú veľmi nepriaznivý vývoj v bilancii zahraničného obchodu (keď sa jeho rekordný schodok opäť pohybuje aj v relatívnych číslach 10 % HDP) i stále nedostatočný prílev priamych zahraničných investícií, do ktorých vláda zahŕňa aj predaj podnikov. Tieto predaje -- či už sú to telekomunikácie alebo banky -- neznamenajú nové pracovné miesta, ale, naopak, noví majitelia racionalizáciou zužujú stavy pracovníkov. To nepomáha najväčšiemu nevyriešenému problému ekonomiky: vysokému percentu nezamestnanosti. Je hlavnou príčinou vzrastajúceho počtu chudobných ľudí, ktorí nemajú príjem vyšší, ako je životné minimum. Pod hranicou životného minima žije 12 % občanov.
Napriek tomu možno konštatovať, že nastal zvrat aj v podnikovej sfére. Začali fungovať konkurzy. Pritom sa nesplnili predpovede, že uplatnenie nového zákona o konkurzoch a vyrovnaní bude viesť k dominovému efektu s nepriaznivými dôsledkami na celé hospodárstvo. Obrat vidieť na tom, že podniky výrazne zvýšili tvorbu zisku. Za tri štvrťroky vytvorili hrubý zisk 132,1 mld. Sk, čo znamená medziročný prírastok 34,3 %; v nefinančnom sektore dokonca takmer o 44 %, keď vytvorili 115,8 mld. Sk zisku. Znamená to, že mohli z neho viac investovať do svojho rozvoja a do svojej budúcnosti.