Členstvo v EÚ má aj tienisté stránky

Namiesto uvítacieho prípitku môže niektoré z 10 kandidátskych krajín čakať vyšetrovanie štátnej pomoci, keď sa 1. mája 2004 pripoja k Európskej únii. Európska komisia vyslala jasný signál: Európa, to nie sú len výhody obrovského trhu, ale aj tvrdý režim komisára pre hospodársku súťaž Maria Montiho. Tento taliansky komisár už roky bojuje proti štátnej pomoci, ktorá podľa jeho názoru deformuje hospodársku súťaž a umelo udržuje nerentabilné podniky na trhu.
Predovšetkým český bankový sektor sa dostal do pozornosti EK. V rokoch 1998 až 2000 štát podporil niekoľko zbankrotovaných bánk sumou približne 10 mld. eur, čo zodpovedá 20 % českého hrubého domáceho produktu. V celej EÚ pritom podiel štátnej pomoci v roku 2001 dosiahol iba 0,43 % HDP. Tento prípad predstavuje "najväčší objem otvorenej pomoci spomedzi nových členských krajín EÚ", povedal pre denník Die Welt nemenovaný zdroj.
Pomoc bola vo forme jednorazových kapitálových injekcií, úverov alebo záruk na neobmedzený čas a v neobmedzenej výške. Predovšetkým takéto otvorené záruky mieni EK v nadchádzajúcich mesiacoch pozorne preskúmať. Nedávno sa dokonca aj Nemecko a Francúzsko muselo skloniť pred Montiho tlakom a zrušiť desaťročia existujúce záruky pre štátne úverové inštitúcie. Česká vláda koncom júna predložila komisii správu svojho protimonopolného úradu k prípadu Česká spořitelna, ktorú v roku 2000 kúpila rakúska Erste Bank. Výsledok -- pomoc bola v súlade s pravidlami. V súčasnosti sa dokumentom zaoberá EK.
EK rieši dotácie procesom, zakotvenom v prílohe k prístupovým zmluvám. Platby nesmú prekonať výšku, potrebnú pre záchranu spoločnosti a vláda musí v určitom termíne predložiť únii reštrukturalizačný plán. Dotácie najprv preskúma národný protimonopolný úrad a ak EK schváli výsledok jeho previerky, dotácia sa dostane na zoznam schválenej pomoci. Ak však komisia s hodnotením nebude súhlasiť, zmrazí prípad do mája 2004 a po vstupe krajiny do EÚ opäť otvorí vyšetrovanie. Jeho výsledkom môže byť vrátenie peňazí. Všetky štátne dotácie, ktoré vlády budúcich členov únie schválili pred 10. decembrom 1994, nebude Brusel vyšetrovať.
Komisia v súčasnosti preveruje aj finančné prostriedky, ktoré v polovici 90. rokov uvoľnili vlády na oživenie oceliarskeho priemyslu. V jednom protokole k prístupovým zmluvám sa ČR a členské štáty EÚ dohodli, že právne uznajú reštrukturalizačné dotácie vo výške 450 mil. eur, ktoré česká vláda v roku 1997 poskytla trom veľkým oceliarňam. Výmenou za to sa tieto tri podniky zaviazali, že do roku 2006 znížia svoje výrobné kapacity celkovo o 590 tis. ton, čiže o 10 % ročne. Pomoc nedostali Třinecké železárny, ktoré zamestnávali 6 300 ľudí a v tom čase sa už nachádzali v súkromnom vlastníctve. Spoločnosť vo vlastnej réžii vykonala reštrukturalizáciu, no neskôr žiadala, aby bola do programu pomoci zahrnutá so spätnou platnosťou. EK žiadosť odmietla s odôvodnením, že by "to bol ukážkový príklad deformácie hospodárskej súťaže".
Špecifický problém vzniká na Slovensku. Vláda sa zaviazala, že výrobu valcovanej ocele zmrazí na úrovni z roku 2001, čiže na úrovni 5,5 mld. ton. Povolený bol ročný nárast kapacity o 3 %. Medzičasom však košické oceliarne, ktorých časť je vo vlastníctve U.S. Steel, podľa údajov denníka Die Welt očividne túto hornú hranicu porušili. "Ak sa toto podozrenie potvrdí, pôjde o jasné porušenie dohody," uvádza EK, ktorá v takom prípade pohrozila pokutou.
O probléme, ktorý súvisel s témou prístupovej zmluvy, nedávno písal aj denník Financial Times a prezident U.S. Steel Košice (USSK) Christopher Navetta vtedy pre HN uviedol, že problémom je interpretácia zmluvy. V decembri 2002, keď bola vypracovaná spoločná pozícia, ktorá sa neskôr stala základom pre jednotlivé podmienky zahrnuté v prístupovej zmluve, slovenskí vyjednávači ubezpečili USSK, že limity na produkciu a predaj ocele začnú platiť až odo dňa vstupu Slovenska do EÚ, teda od 1. mája 2004. Spoločnosť preto aj v tomto roku vychádzala z týchto informácií, dodal Ch. Navetta.